V poradí už na štvrtej prednáške 2. septembra 2021 privítala lektorka múzea pani Viera Tomová stavebného historika Ing. arch. Martina Bónu, PhD., ktorý sa venuje výskumu stavebného vývoja Oponického hradu, dobovým vyobrazeniam a realizácii návrhov jeho obnovy pre OZ.
Oponický hrad sa vypína na hlavnom hrebeni pohoria Tribeč nad obcou Oponice v okrese Topoľčany. Strategická poloha pevnosti plnila v stredoveku úlohu kontroly cestnej komunikácie do Topoľčian a Turca v údolí rieky Nitra. Stavbu hradu E. Fügedi pripisuje bratovi Matúša Čáka Trenčianskeho, magistrovi Čákovi. Podľa písomných prameňov hrad pochádza už z konca 13. storočia aj so zmienkou o jeho existencii a vyobrazením na najstarších historických mapách z polovice 16. storočia.
Bohatstvo Matúša Čáka Tenčianskeho
O Matúšovi Čákovi Trenčianskom sa málo hovorí v spojitosti s našimi hradmi, ale v skutočnosti patrili do jeho bohatstva. V roku 1311 vládol na celom západnom a severnom Slovensku. Vlastnil 14. stolíc, viac ako 500 dedín a 50 hradov.
Prvým bádateľom hradu, ktorý realizoval jeho stavebno-historický prieskum, bol bratislavský profesor, pamiatkar a muzeológ Jozef Könyöki v rokoch 1887 a 1888.
Na hrade v súčasnosti prebieha podrobný výskum a obnova pamiatky z pohľadu histórie, stavebného vývoja a archeológie.
Sumarizujú sa všetky doteraz získané poznatky, ktoré prinášajú množstvo informácií aj o živote na hrade vďaka archeologickým nálezom, ktorým sa venuje archeológ Mgr. Dominik Repka, PhD., za spolupráce s predsedom OZ Apponiana PhDr. Ing. Petrom Saterom PhD., ktorý vedie obnovou hradu od roku 2005. S obnovou hradu sa začalo už v roku 2001 po založení združenia aj s víziami do budúcnosti.
Stavebný vývoj hradu
Hradná zrúcanina je architektonicky rozčlenená do štrnástich objektov, ktoré charakterizovali podobu hradu v minulosti. Najzachovalejšia časť sa nachádza na západe a je charakteristická mohutnou vežou a niektorými časťami hradných palácov a hospodárskych budov.
Menej sa zachovala najvyššie položená hradná veža z 13. storočia v malom areáli horného hradu. Na vežu sa napájal hradný obvodový múr, ku ktorému boli pristavané palácové budovy. Na základe archeologického výskumu tu možno predpokladať existenciu ďalších obytných priestorov.
Druhý hradný celok tvorí dolný hrad s najviac zachovaným obvodovým múrom na severnej a juhovýchodnej strane. Na severnú stenu sa napájalrenesančný palác z ktorého sa zachovala takmer celá jeho východná strana do výšky štyroch podlaží. Na južnej strane po hospodárskej miestnosti zostal len nosný stĺp krovu. K nej sa pripájal palác zakončený veľkou delovou baštou nazývanou Tereš.
Vstup do predhradia viedol ponad dodnes zachované priekopy. Prístupová cesta do hradu z juhovýchodnej strany so znásobenou obranou hradu ďalšou predsunutou priekopou lemovanou zemným valom. Stavebné úpravy na hrade prinášajú poznatky o jeho historickom vývoji a premenách až do jeho zániku.
Na záver podujatia pani Tomová otvorila besedu k prednáške o Oponickom hrade a návštevníkom predstavila pána Imricha Fintu, ktorý sa zaoberá digitálnou rekonštrukciou a výrobou plastických modelov hradov. Práca autora je zameraná predovšetkým na hrady v Tribečskom pohorí, kde sa nachádza najviac týchto vzácnych architektonických pamiatok.
Historické premeny Oponického hradu
fotocopyrightantonkaiser
