Pred 370. rokmi sa odohrala pri Veľkých Vozokanoch neďaleko Zlatých Moraviec významná historická udalosť. Vozokanská bitka, ktorá znamenala prvú porážku osmanského vojska na území dnešného Slovenska.
Ponitrianske múzeum v Nitre pri tejto príležitosti pripravilo v expozitúre Múzea v Zlatých Moravciach vo štvrtok 16. júna 2022 prednášku Hrdinovia neumierajú. Na kultúrnom podujatí privítala riaditeľka múzea Mgr. Patrícia Žáčiková poslanca NSK Ing. Tibora Csengera, ale predovšetkým doc. Dr. Ottó Csámpaia, CSc.. Skôr, ako vzácneho hosťa predstavila a dala mu slovo, porozprávala všeobecné údaje o Vozokanskej bitke.
VÍŤAZSTVO NAD TURKAMI SI ZÍSKALO MIMORIADNU POZORNOSŤ NAJMÄ SKUTOČNOSŤOU, ŽE V NEJ PADLI ŠTYRIA ČLENOVIA RODU ESTERHÁZIOVCOV
Forgáč, veliteľ Uhorskej domobrany v Nových Zámkoch predpokladal, že Turci po plienení usadlostí pozdĺž povodia Nitry sa budú chcieť vyhnúť pevnostiam v Nitre, vo Vrábľoch a v Nových Zámkoch, preto svoje vojsko rozdelil do niekoľkých jednotiek po okolitých kopcoch pozdĺž povodia Žitavy. Proti veľkej presile Turkov požiadal o pomoc Esterháziovcov. Prišli Ladislav, Ján, Žigmund, Tomáš, Gašpar, František, Mikuláš a Alexander. Vo večerných hodinách sa začal boj, 4000 Turkov proti 1200 kresťanským vojakom. Prvý turecký útok sa Forgáčovi podarilo odraziť za cenu straty štyroch Fsterháziovcov.
V EXPOZÍCII MÚZEA V ZLATÝCH MORAVCIACH SA NACHÁDZA AJ VZÁCNY IKONOGRAFICKÝ PRAMEŇ A FRAGMENT OBELISKU VOZOKANSKEJ BITKY
Obraz, ktorého originál sa po 50 rokoch stratil a bol v roku 1837 znovu namaľovaný maliarom Gallom, dokumentuje prítomnosť mohutného osmanského vojska s vypálenými obcami, ktorými prechádzali Turci pri rabovaní a plienení Požitavia. Obec Nevidzany, odkiaľ pochádzajú z tohto obdobia povrchové archeologické nálezy, ako podkovy a hlinené fajky.
Na mieste, kde sa odohrala bitka, hlavný prepošt Ostrihomskej kapituly Imrich Esterházi dal postaviť v roku 1734 kamenný pomník. Víťazstvo kresťanského vojska nad Turkami pripomína aj fragment obelisku, ktorý sa nachádza v zbierkovom fonde Múzea v Zlatých Moravciach.
PEDAGÓG, SOCIOLÓG A SPISOVATEĽ DOC. DR. OTTÓ CSÁMPAI. CSC., VYZNAMENANÝ PREZIDENTOM MAĎARSKA ZLATÝM KRÍŽOM ZA ZÁSLUHY MAĎARSKEJ REPUBLIKY
Narodil sa v Čechynciach roku 1952. Absolvoval štúdium na Vysokej škole vojenskej a neskôr Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobí na Katedre sociológie Trnavskej univerzity v Trnave a viacerých zahraničných univerzitách.
Je členom predsedníctva a neskôr aj čestným členom Ungarisch Historischer Verein Zürich, odbornej komisie vedeckého časopisu Iževskej lekárskej univerzity, viacerých redakčných rád a novinových periodík. Zakladateľom vizuálnej knižnice Jurta v Nitre, klubu Esterházy Jánoš v Bratislave a majiteľom Galérie Jurta v Čechynciach. Odborné články publikuje v mnohých krajinách najmä v maďarskom jazyku.
NAJVÄČŠIE OZBROJENÉ STRETNUTIE S TURKAMI NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO SLOVENSKA
Forgáč predpokladal, že Turci po plienení usadlostí pozdĺž povodia Nitry sa budú chcieť vyhnúť pevnostiam v Nitre, vo Vrábľoch a v Nových Zámkoch, preto svoje vojsko rozdelil do niekoľkých jednotiek po okolitých kopcoch pozdĺž povodia Žitavy.
TURECKY PÍSANÉ LITERÁRNE DIELO MADŽAR TARIHI O BITKE PRI VOZOKANOCH
Literárne dielo Madžar tarihi - Dejiny Maďarska od neznámeho autora z roku 1740 preložil József Blaskovics, turológ a bývalý dekan Karlovej univerzity. Je zaujímavé tým, že rok 1652 sa dáva do súvisu iba s jedinou udalosťou a to bitkou pri Vozokanoch.
V roku 1652 osmanské vojsko vniklo v Madžaristáne do provincie Nitra, jej obyvateľov odvlieklo do zajatia, ale veliteľ Nových Zámkov generál menom Adam Forgáč s počtom tisíctristo madžarských vojakov im zakliesnilo cestu a na mieste Vezek došlo k mohutnej bitke, v ktorej padlo osemsto madžarských bojovníkov a bolo vyslobodených stopäťdesiat zajatcov. V tejto bitke padli aj štyria vynikajúci grófi Eszterházi László, Ferenc, Tomáš a Gaspár.
Nasledujúci deň keď sa Mustafov kôň zranil a vlastný kôň udupal, Turci sa dali na útek. Zanechali po sebe 800 mŕtvych, 300 zajatcov a vojnový lup. Medzi padlými bol Hatvánsky Beg Aga Omar a jeho syn ostrihomský Ali-beg Aga Mustafa, Aga Hussein a 17 popredných veliteľov budínskej posádky.
Turci svoju moc začali rozširovať už pri obsadení Budína v roku 1541, Ostrihomu a na územiach ležiacich na ľavom brehu Dunaja. Na území dnešného Štúrova vybudovali pevnosť Džigerdelen Parkanin. Ostrihomský arcibiskup Pál Várday majetky arcibiskupstva zabezpečoval z pevnosti, ktorú nechal vybudovať v roku 1545 na ľavom brehu rieky Nitra, ktorú neskôr nazvali Arcibiskupské Nové Zámky.
FERDINAND III. HABSBURSKÝ (1608-1657) bol rakúsky arcivojvoda, uhorský, český a rímsky kráľ, rímskonemecký cisár z rodu Habsburgovcov.
MEHMED IV. (1642-1693) - sultán Osmanskej ríše.
GRÓF PAVOL PÁLFI (1592-1653) - krajinský hodnostár, palatín. Rodina Pálfiovcov sa stala popredným rodom v Uhorsku s rozsiahlymi majetkami.
ZASTAV SA, PÚTNIK A ČÍTAJ...
Starý pomník niekoľkokrát reštaurovaný bol v roku 1896 nahradený bronzovou sochou leva na trojstupňovom mramorovom podstavci.
GYÖRGY LIPPAY (1600-1666) - prímas, ostrihomský arcibiskup a vynikajúci alchymista.
JURAJ SELEPČÉNI (1595-1685) bol slovenský arcibiskup, politik s titulom Záchranca Viedne, uhorský prímas a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec.
Pomenovanie Futalovej doliny pochádza z jednej príhody v čase vojnových udalostí pri veľkých Vozokanoch.
Pamätník z obdobia tureckej expanzie v blízkosti obce Ladice, ktorý postavili miestni obyvatelia na počesť vyvraždeným osmansko-tureckými vojskami.
K ďalším otvoreným bitkám s Turkami došlo pri Štúrove, Leviciach, Žarnovici a rozhodujúca sa odohrala v roku 1683 pri Viedni, kedy boli Turci zo strednej Európy vyhnaní.
Kultúrna pamiatka z roku 1652 na Vozokanskú bitku vo Veľkých Vozokanoch.
HRDINOVIA NEUMIERAJÚ
fotocopyrightantonkaiser
ZDROJ: PONITRIANSKE MÚZEUM V NITRE
ZASTAV SA, PÚTNIK A ČÍTAJ... Katarína Beňová
HRDINOVIA NEUMIERAJÚ doc. Ottó Csámpai
