Na vzdelávacom popoludní múzea privítala v piatok 6. augusta 2021 lektorka Múzea v Zlatých Moravciach pani Viera Tomová doktorantku Mgr. Barboru Jančiovú z Katedry archeológie UKF v Nitre.
Archeologické nálezy kachlíc z Oponického hradu patria k najväčším na Slovensku
V úvode prednášky návštevníkom porozprávala o význame kachlíc s prezentáciou snímok 3D, ktoré na Oponickom hrade patria k dominantným archeologickým nálezom.
V súčasnosti ich zbierka predstavuje 4586 fragmentov gotických a renesančných kachlíc od ich prvého povrchového zberu, ktorý uskutočnil v roku 2007 vtedajší archeológ M. Žáčik, archeologický krúžok Tip-Top zo Šale v roku 1999, v roku 2008 Archeologický ústav SAV v Nitre a v roku 2015 sa začal najrozsiahlejší výskum hradu, súvisiaci aj s jeho pamiatkovou obnovou pod vedením Katedry archeológie UKF v Nitre.
Zložitá technológia výroby kachlíc patrila kedysi k najťažším remeslám
Ich výroba je v skutočnosti práca s hlinou na hrnčiarskom kruhu, do ktorej sa pridávali rôzne prímesi. K najstarším patrili nádobkové v tvare hrnca s predĺženým telom a kruhovým ústím. Vek miskovitého typu kachlíc, ktoré sa vyskytovali na čelných vyhrievacích stenách pecí na Oponickom hrade, sa doteraz nepodarilo identifikovať. Od 14. storočia sa začali používať pravouhlé tvary kachlíc a uzavreté, tzv. komorové kachlice zdobené rôznymi dekoratívnymi motívmi s reliéfom rastlín, figurálnymi a geometrickými tvarmi, ale najčastejšie s náboženskou tematikou.
S vyobrazeniami Adama a Evy pri strome poznania, sv. Juraja, sv. Margaréty, zvestovania Panny Márie, ukrižovania Ježiša Krista, zoslania Ducha svätého, zmŕtvychvstania Ježiša Krista, posledného súdu s pod. Okrem základných kachlíc, boli objavené aj rímsové a rohové vypálené v oxidačnom prostredí s glazúrou zelenej farby. Z bohatej monografie na tú dobu jedinečného spracovania kachlíc možno vyčítať ich vysokú výtvarnú a estetickú hodnotu, ktoré dokumentujú obraz myslenia ľudí žijúcich na hrade v stredoveku.
Nálezy kachlíc s motívom sv. Margaréty sú na Oponickom hrade najpočetnejšie a dokladom toho, že ich výroba pochádza z banskobystrického typu kachlíc, datované do druhej polovice 16. až 17. storočia.
Oponický hrad v rámci dvoch najvyššie položených celkov jadra so 14 objektmi patrí od roku 1963 do národných kultúrnych pamiatok Slovenska
Stredoveká pevnosť bola v 17. storočí už neobývaná s vykurovacími zariadeniami nenávratne zničenými bez jedinej zachovanej kachľovej pece. Ich existencia sa dá predpokladať iba lokalizáciou nahromadených kachlíc a zvyškov nesúvislých teplovzdušných otvorov. K takými miestam pravdepodobne patrí horný a dolný hrad, kde boli vybudované paláce vykurované kachľovými pecami.
Prioritný archeologický výskum kachlíc Barbory Jančiovej
Kachlice a ich fragmenty z kachľových pecí sa na Slovensku začali vedecky skúmať až po druhej svetovej vojne. V roku 2019 vydalo OZ Apponiana publikáciu Kachlice z Oponického hradu. Ako jej hlavná autorka časť nálezov kachlíc spracovala vo svojej diplomovej práci, ktorá bola obhájená v roku 2018 na Katedre archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.
Ďalšími autormi publikácie sú Dominik Repka z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, ktorý sa podieľa na najrozsiahlejšom archeologickom výskume Oponického hradu. Peter Sater, predseda Občianskeho združenia Apponiana sa venuje histórii a stavebnému vývoju hradu a Matej Styk z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre sa zaoberá 3D počítačovou technológiou zobrazovaním predpokladanej podoby kachľových pecí a vizualizáciami archeologických nálezov.
Na záver prednášky Barbora Jančiová porozprávala návštevníkom stručnú históriu Oponického hradu s jeho zemepisnou polohou ako turistickou atrakciou v pohorí Tribeč.
Kachlice z Oponického hradu
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Kachlice z Oponického hradu, Barbora Jančiová a kolektív autorov.
