Jednou z najvýznamnejších historických stavieb mesta Zlatých Moraviec je Národná kultúrna pamiatka, bývalé sídlo rodiny Migazziovcov, so životom ktorých boli úzko späté dejiny kaštieľa, bývalé sídlo Tekovskej župy a centrum Požitavia.
Trojkrídlový barokovo - klasicistický kaštieľ, spolu s nádvorím a farským kostolom tvorili kedysi dve dominantné architektonické stavby mesta. V súčasnosti je sídlom Mestského strediska kultúry a športu a Mestského múzea v Zlatých Moravciach.
Kaštieľ postavený v roku 1630, ktorého pôvodnými majiteľmi boli Paluškovci, dal vybudovať do súčasnej podoby viedenský kardinál a vacovský biskup Krištof Bartolomej Anton Migazzi (1714-1803). Ako majoritný pán Zlatých Moraviec od roku 1775 sa do histórie mesta zapísal aj prestavbou priľahlého parku a rímskokatolíckeho kostola sv. Michala Archanjela.
Kaštieľ v súčasnosti prechádza niekoľkými rekonštrukciami. Obradná sála s najväčšími oknami býva najčastejšie využívanou miestnosťou MSKŠ. V roku 2016 sa uskutočnila ich výmena, ktoré sú v slonovinovej farbe so zachovaním originality aj kovania.
O založenie kedysi rozsiahleho anglického parku so sústavou rybníkov sa zaslúžil gróf Viliam Migazzi. V súčasnosti vydláždené priestranné nádvorie s historickou studňou vyúsťuje do parku Janka Kráľa, ktorý bol kedysi súčasťou mestského parku. Nachádza sa v ňom pomník revolučného básnika Janka Kráľa z roku 1962, dielo akademického sochára Jána Kulicha.
Sídlom kaštieľa Migazziovcov je aj Mestské múzeum v Zlatých Moravciach, ktoré prešlo pod správu Ponitrianskeho múzea v Nitre v roku 1985. Vzniklo v roku 1896 pod názvom Tekovské múzeum pri príležitosti osláv Milénia v Uhorsku. O sprístupnenie múzea pre verejnosť sa zaslúžil Dr. Štefan Rakovský (1904 - 1996) založením Okresného vlastivedného múzea v roku 1947.
Exponáty múzea, ktoré vznikli z nálezov horného Požitavia a darov z iných oblastí, sú rozdelené do dvoch stálych expozícií - prírodovednej a spoločenskovednej, vďaka ktorým návštevníkov oboznamuje s prírodnými pomermi, históriou i ľudovou kultúrou regiónu. Prírodovedná expozícii pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogických zbierok.
Spoločenskovednú expozíciu tvoria archeologické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety. Patrí k nim pravdepodobne jediná vypaľovacia pec keramiky na Slovensku, ktorej vek sa odhaduje na 4000 rokov. Muzeálne zbierky sú bohaté aj na rôzne druhy zbraní, ku ktorým patrí vzácny železný slovanský meč z 9. storočia.
K vzácnym obrazom múzea patria olejomaľby významných osobností rodu Migazzi, ktorí sú nerozlučne spätí s históriou mesta. V spoločenskovednej expozícií sa nachádzajú osobné predmety štúrovského básnika Janka Kráľa, jedného z najslávnejších obyvateľov mesta, ktorý žil a tvoril v Zlatých Moravciach od roku 1862 až do smrti v roku 1876. Múzeum je obohatené aj o Veľkomoravský pamätný stĺp, dielo Martina Gregu, ktorý symbolizuje 1111 rokov od zániku Veľkomoravskej ríše.
Nádvorie kaštieľa sa od polovice 20. storočia stalo dejiskom mnohých kultúrnych podujatí pre pripomínanie si našich krásnych slovenských ľudových zvykov a tradícií. K tým najatraktívnejším patrí Medzinárodný deň múzeí a galérií pod názvom Krokom po minulosti rodiny Migazzi a Dni európskeho kultúrneho dedičstva organizované OZ PLATAN a MSKŠ v spolupráci s Mestským múzeom v Zlatých Moravciach a Cestovanie časom - Zlaté Moravce včera a dnes.
Počas organizovania kultúrnych podujatí návštevníci majú možnosť stretnúť sa v zaujímavom divadelnom vystúpení s rodinou Migazzi a navštíviť mauzóleum, pietne miesto posledného odpočinku grófa Viliama Migazziho a jeho manželky Antónie.
Národná kultúrna pamiatka Slovenska, pietny park, ojedinelé unikátne dielo záhradnej architektúry v strednej Európe a mauzóleum grófa Viliama Migazziho a jeho manželky Antónie, kde odpočívajú poslední potomkovia rodu Migazzi. K hrobke vedie smútočná alej unikátnych previsnutých smrekov, ktoré doviezol gróf Viliam Migazzi z parku brandenburského zámku Sanssouci v Postupimi.
Kaštieľ Migazziovcov
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Historické pamiatky mesta Zlaté Moravce - Wikipédia
Zlaté Moravce - Marián Bátora a Michal Zaťko s kolektívom autorov
