Katedra archeológie UKF v Nitre v spolupráci s Ponitrianskym múzeom a Združením na záchranu stredovekého architektonického dedičstva Nitrianskeho kraja - LEUSTACH usporiadala v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach výstavu archeologických nálezov z hradu Hrušov a prvú z cyklu prednášok o jeho obnove.
Vernisáž výstavy otvorila v utorok 7. júna 2022 krátkym príhovorom k návštevníkom riaditeľka Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Patrícia Žáčiková a privítala vzácnych hostí, kurátorku výstavy Mgr. Stanislavu Blahovú s manželom PhDr. Jozefom Blahom a súčasne autorov prednášky, odborného garanta výstavy doc. Mgr. Zuzanu Borzovú PhD., ktorá sa poďakovala za podporu celého podujatia a stavebného historika Ing. arch. Martina Bónu PhD. a všetkých milovníkov histórie.
Dr. Blaha vo svojej prednáške o obnove hradu Hrušov a jeho archeologickom výskume vyzdvihol neoceniteľnú prácu dobrovoľníkov, ktorí dokázali v pomerne krátkom čase oživiť jednu z našich najkrajších stredovekých pevností. Svoju činnosť začínali s deťmi roku 2004 v rámci záujmových útvarov súčasne aj na hrade Gýmeš.
Po založení OZ LEUSTACH 25.12.2005 začínali sa na hrade Hrušov vykonávať prvé murárske práce a v ďalších rokoch skultúrňovať Gýmeš a Živánska veža osadením dopravného značenia a informačných tabúľ. Organizovali sa Hradné slávnosti, workshopy, projekty s mládežou, vybudovala Vzdelávacia zóna a pod.
Hrad Hrušov bol v ohrození nielen v čase tureckej okupácie, ale aj rabovaním vojskami cisárskeho generála pri hľadaní pokladu Alžbety Rákociovej v roku 1708.
Rýchly zánik chátrajúcej pamiatky pozastavila až konzervácia zrúcaniny v rokoch 1928 - 1930. O jeho záchranu, bezpečné sprístupnenie a obnovu sa usiluje z iniciatívy OZ LEUSTACH od roku 2013 počas ôsmych sezón archeologického výskumu PAMARCH s.r.o. - Mgr. Róbert Daňo PhD. (2013 - 2015).
Z Katedry archeológie UKF Nitra sa podarilo doc. Bielichovi PhD. (2018 - 2021) získať veľké množstvo hnuteľných archeologických nálezov, ktoré dokumentujú každodenný život na hrade, ako remeselnícku výrobu a čo obsahovala hradná kuchyňa. Numizmatické nálezy, obrazové a textové propagačné materiály. K nehnuteľným archeologickým nálezom napríklad objavenie parkanového múru a oporného piliera druhého padacieho mosta.
K unikátnym archeologickým nálezom hradu patria fajky vyrobené z bielej kaolínovej hliny holandského typu.
Prvými výrobcami hlinených fajok na európskom kontinente boli anglickí hrnčiari. Najväčší rozmach fajčiarskej výroby nastal v 17. storočí, kedy sa toto remeslo rozšírilo aj na územie Uhorska. K nám sa dostalo pravdepodobne z bojísk Tridsaťročnej vojny.
Hrušovský hrad patril k hradom Slovenska, kde sa vystriedalo veľa majiteľov.
Prvým jeho majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrili viaceré dediny Tekovskej župy ako Skýcov, Veľká a Malá Lehota, Jedľové Kostoľany, Hostie, Žikava, Kňažice, Machulince a dnes už zaniknuté Podhradie, Kendy a Bory. Po Matúšovej smrti stredoveká pevnosť dvakrát vo svojich dejinách patrila uhorskému palatínovi, raz ostrihomskému arcibiskupovi, kráľovskému komorníkovi, chorvátsko - slavónskemu bánovi, bratislavskému županovi a nakoniec vodcovi posledného stavovského povstania proti Habsburgovcom. Za vlády kráľa Žigmunda Luxemburského došlo sedemkrát k výmene pánov Hrušoa a jeho najdlhším a posledným majiteľom bol 84 rokov rod Rákociovcov.
Stredovekú pevnosť vybudovanú v 13. storočí spočiatku obklopoval jednoduchý hradobný múr prevyšujúci vnútornú obytnú zástavbu s nádvorím a vstupnou bránou. V 15. storočí došlo k zdokonaleniu obvodového opevnenia, vybudovaniu parkanovej hradby a pristavenie obrannej vežičky. V ďalšom období sa uskutočnilo viacero prestavieb a vybudovanie dvoch nových palácov a delových bášt. Dlhodobé turecké nebezpečenstvo Rákociovci riešili ďalším opevnením hradu. Nad vstupnou bránou zanechali meno posledného stavebníka a rok ukončenia obnovy hradu 1662.
Každodenný život na hrade Hrušov
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Ponitrianske múzeum v Nitre
Katedra archeológie UKF v Nitre
Združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva nitrianskeho kraja - LEUSTACH
