

Ponitrianske múzeum v Nitre usporiadalo v závere roka od 8. októbra do 31. decembra 2021 v Múzeu v Zlatých Moravciach autorskú výstavu rezbárskeho ľudového umenia Jozefa Gregása, Jána Valaška a Martina Píša pod názvom Krása v dreve ukrytá.

Jozef Gregás (1915-1989) z Čaradíc patril k významným drevorezbárom, ktorého diela zdobili vo Východnej Folklórny festival. Jeho umeleckú tvorbu nájdeme aj v zbierkach Historického ústavu Slovenského národného múzea v Nitre, Slovenskej národnej galérii, Ponitrianskom múze v Nitre a Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Celý svoj život prežil v obci Čaradice pod Veľkým Inovcom. Pracoval ako drevársky robotník na Lúpačke v Žarnovici a neskôr pri hutných peciach v Žiari nad Hronom. Už ako chlapec so záľuby stružlikal vŕbové píšťalky, varešky a v dospelosti jeho prvou prácou bolo zhotovenie koníka ako detskú hračku pre svojho syna.
Rád vyrezával malé sošky z lipového dreva a neskôr reliéfne obrazy s ľudovými dedinskými a vojnovými námetmi.

Prvými rezbárskymi úspechmi autora bolo vyhotovenie plastiky Jánošíka v nadživotnej veľkosti, Betlehemu, sochy Lurdskej panny Márie pre kostol v Čaradiciach a do kostola v Koválove zhotovenie celého oltára. Socha Jánošíka bola natoľko vydarená, že o ňu prejavila záujem jedna americká turistka.

K ďalším autorovým veľkoformátovým drevorezbárskym prácam patrili, Krojovaná matka s dieťaťom na rukách v nadživotnej veľkosti a skupinová plastika Tancujúci mládenec a deva. Posledným rezbárskym dielom autora bol jeho vlastný drevený pomník na hrob osadený dvoma obrazovými biblickými výjavmi s plastikou hlavy ukrižovaného Ježiša Krista.

Martin Píš (1912-1991) z Koša sa vyznačoval drevorezbárskou tvorbou s dokonalým vyjadrením emócie mimiky tváre. Jeho rezbárske práce sú dodnes zastúpené v zbierkovom fonde Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, múzeu Bojnice a Ponitrianskom múzeu v Nitre. Väčšina jeho prác je uchovaná v rodinnom archíve.
"Mám rád vo veciach jasno a o to sa snažím i pri tejto práci. Každý musí na prvý pohľad vedieť, na čo sa pozerá, čo to je. Tak som si to zaumienil.„
Martin Píš

Ako najstarší spomedzi deviatich detí chodieval pásť kravy, pričom sa zabával strúhaním jelšového dreva, z ktorého dokázal vyrobiť fajky, pre súrodencov vtáčiky a iné hračky. V šestnástich rokoch začal pracovať ako poľnohospodársky robotník na Morave a neskôr v Rakúsku. Po návrate do svojej rodnej obce sa venoval tesárskemu remeslu. Po druhej svetovej vojne až do starobného dôchodku bol zamestnancom bane Nováky.

V roku 1968 sa opäť začal venovať rezbárskej tvorbe. Prvé drevené plastiky vyrobil z brezového dreva, ktoré boli pomerne vysoké, plné tvarov a prepracované až do detailov. Typickými námetmi boli postavy kosca, baču, pastiera, drotára, tkáčky, hrabačky, hlásnika, gajdoša a v kompozičnej tvorbe tkanie kobercov, kosenie, trepanie konope, záprah s rebrinákom a iné.










Ján Valašek (1926-2006) z Veľkých Janíkoviec s obľubou maľoval krajinky, venoval sa drobným reštaurátorským prácam v kostole, oprave sôch a krížov. Šikovné ruky majstra stvárňovali Jánošíka, dedinské ženy, dievčatá v ručníku a pod.

V Nitrianskych mlynoch zastával funkciu majstra, kde počas víkendov vyrezával prvé malé plastiky. Pravdepodobne neabsolvoval žiadne výtvarné vzdelanie až na možnosť rozvíjať svoj talent na maliarskom kurze v Prahe a pri návštevách Tibora Bártfaya v Nitre. S obľubou navštevoval Nitriansku galériu a zaujímal sa o diela umeleckých majstrov. Jeho inšpiráciou v tvorbe boli krajinky Martina Benku a iných výtvarných umelcov.
Prvé sošky vytváral z lipového, topoľového dreva a z pieskovca. Valašekova tvorba sa vyznačovala figurálnou precíznosťou, modeláciou tváre s výstižnou mimikou a gestami.


Kurátorom výstavy sú Ján Hamaj a Patrícia Žáčiková.
Výstavu podporil Nitriansky samosprávny kraj.

Krása v dreve ukrytá
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Ponitrianske múzeum v Nitre