Kultúrne leto v Zlatých Moravciach ožilo aj tohto roku celoeurópskym podujatím Noc múzeí a galérií organizované pod patronátom Rady Európy, ktorého zmyslom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo našich predkov pre jeho ochranu a záchranu budúcim generáciám.
Expozitúra Ponitrianskeho múzea v Zlatých Moravciach bola aj Dňom otvorených dverí sprístupnená verejnosti v piatok 13. mája 2022 za spolupráce s Mestským strediskom kultúry a športu v Zlatých Moravciach a podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Kultúrne podujatie otvorili žiaci 4. a 5. ročníka zo ZŠ Robotnícka divadelným predstavením Čin-čin na motívy rozprávok Ľudmily Podjavorinskej pod vedením Mgr. Zuzany Hatiarovej. Podujatie nadväzuje na výstavu bábok Z rozprávky do rozprávky zo Starého divadla Karola Spišáka v Nitre určenú pre najmenších divákov, ktorá v Múzeu v Zlatých Moravciach potrvá do 26. júla 2022.
Kaštieľ Migazziovcov, Národná kultúrna pamiatka s množstvom historických pamiatok uložených v mestskom múzeu, pripomína bohatú minulosť Zlatých Moraviec.
Na nádvorí kaštieľa bola pre návštevníkov pripravená aj ukážka ryžovania zlata tradičným spôsobom panvicou za asistencie Juraja Jenisa zo Zlatých Moraviec. Podľa cirkevnej uhorskej dejepisnej literatúry, naše mesto bolo kedysi osadou ryžovačov zlata na brehoch potoka Zlatňanka.
V spoločenskovednej expozícii múzea ponúkala Mgr. Dominika Juricová k nahliadnutiu zbierku starej tlače fotografií v knižnom vydaní, ako napríklad Zlaté Moravce a okolie v dobových pohľadniciach od Pavla Pečadného, Mariána Tomajku, Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce od Ing. E. Ivanoviča a pod.
Jedným z najvzácnejším exponátom múzea je dodnes funkčný takmer dvestoročný orchestrión z konca 18. storočia, ktorý pochádza od Huga Henniga z Berlína. Hrací automat na vhadzovanie mincí nazývaný Mariška so 14 hracími platňami spríjemňoval kedysi atmosféru návštevníkov mestského hostinca pri občerstvení a prepriahaní koní. Neskôr bol prerobený na ručné naťahovanie a do múzea sa dostal v roku 1962 ako dar od Boženy Zlinskej.
Ďalším zaujímavým podujatím bola ukážka práce reštaurátorky Mgr. Lívie Šumichrastovej pod názvom, Obnovené reštaurovaním, ktorá sa zaoberá renováciou zbierkových predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty Ponitrianskeho múzea so zachovaním ich originality.
Fotodokumentácia vyhotovená odbornými pracovníkmi archeologických nálezových správ.
Oddeleniami kultúrneho dedičstva horného Požitavia so zbierkami zbraní, archeológie, paleontológie, hornín a minerálov sprevádzali návštevníkov lektorky múzea pani Viera Tomová a Mgr. Ivana Valkovičová.
V prírodovednej expozícii vítala návštevníkov ukážkami nezvyčajnej zoológie (živé znázornenie mikrosveta) zábavnou formou a výstavkou rôznych živočíchov zoologička Ing. Hana Husárová, PhD.
K zaujímavým exponátom múzea patrí veľká eneolitická pec zo Zlatých Moraviec, ktorej vek je približne 5000 rokov. Slúžila ako kachliarska pec na vypaľovanie keramiky.
Časť mamutieho zuba a ďalšie vzácne nálezy z Volkoviec, ku ktorým patria drevité opály získané väčšinou z pieskovní v Čiernych Kľačanoch, ale aj unikátne pozostatky nosorožcov z náleziska v Slepčanoch, ktorých vek sa odhaduje na 5 - 6 miliónov rokov, kedy na zemi ešte nežil človek.
Veľký záujem návštevníkov vzbudilo otvorenie podzemných priestorov kaštieľa rodiny Migazzi, ktoré bývajú sprístupnené verejnosti iba raz do roka. V tento deň sa k návštevníkom prihovára sám gróf Viliam Migazzi s celou svojou rodinou. Posledného potomka talianskeho šľachtického rodu a Tekovského župana herecky stvárňuje už roky v divadelnom vystúpení Marián Tomajko.
Manželku Antóniu Migazzi, rodenú Marczibányi Anna Urbanovičová. Gróf Migazzi mal 6 dcér, Irmu, Eugéniu, Vilmu, Antóniu a ďalšie dve dcéry Margita a Melánia sa nedožili dospelosti.
O svojom zaujímavom živote porozprávala najskôr najstaršia dcéra Irma, (Klaudia Ivanovičová), ktorá sa vydala za Imricha Erdödyho, majiteľa hlohoveckého panstva a svetoznámych kúpeľov Piešťany.
Druhá Migazziho dcéra Eugénia (Anna Kiššová) bola manželkou grófa Karola Forgácha a matkou posledného Forgácha, majiteľa hradu Jelenec Gýmeš.
Tretia dcéra Vilma (Mária Šabová) bola manželkou grófa Huga Oberndorfa, ktorému patrili Kúpele Dudince.
Najmladšia dcéra Antónia (Jana Hullová) uzavrela manželstvo s barónom Štefanom Ambrózym, ktorý dostal ako svadobný dar veľkostatok vo Vieske nad Žitavou, kde si postavili kaštieľ a založili svetoznáme Arborétum Mlyňany.
Posledným sprievodným podujatím dňa múzejníkov a galeristov bola návšteva Národnej kultúrnej pamiatky Slovenska, Mauzóleum rodiny Migazziovcov s pietnym parkom.
V interiéri hrobky grófa Viliama Migazziho a jeho manželky Antónie dominuje oltár z bieleho carrarského mramoru a v strede dva sargofágy z čierneho rakúskeho mramoru, v ktorých odpočívajú poslední Migazziovci. Na oltárnej menze sa nachádza trojuholníkový nástavec s vykladaným obrazom kalvárie. Erbom Migazziovcov boli symboly slnka a veže.
Návštevníkov mauzólea sprevádzal regionálny historik Marián Tomajko.
Noc múzeí a galérií
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Ponitrianske múzeum v Nitre
