Ponitrianske múzeum v Nitre usporiadalo v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach odbornú prednášku o príchode a živote Germánov na našom území v dobe sťahovania národov.
V priestoroch expozície výstavy Germáni a ich kultúra privítala v piatok 18. marca 2022 lektorka múzea Mgr. Ivana Valkovičová autorku výstavy archeologičku PhDr. Jaroslavu Ruttkayovú z Ponitrianskeho múzea v Nitre a archeológa doc. Mgr. Dominika Repku, PhD. so žiakmi z Katedry archeológie UKF v Nitre. Kultúrneho podujatia sa zúčastnila aj Mgr. Stanislava Blahová z OZ Leustach a ďalší hostia.
V dobe rímskej sa rieka Dunaj stala hranicou dvoch svetov, ktorú strážili početné rímske pevnosti. Na juhu sa rozprestierala vyspelá kultúra Rimanov, sever a východné oblasti obývali svojimi jednoduchými drevenými stavbami barbari - Germáni.
Antickí autori vo svojich dielach (P. C. Tacituus) označovali obyvateľov severnej a strednej Európy a kmene žijúce medzi Rýnom, Dunajom a Vislou ako Germánov, ktorých pravlasťou bola Škandinávia, Dánsko a severné Nemecko. Počas expanzie Rímskej ríše, najväčšej ríše stredoveku, k nám prenikali zo severu Dunaja Germáni - Kvádi a Markomani.
O živote Rimanov a Germánov na Dunaji a Rýne sa zachovalo málo písomných poznatkov. Najviac informácii z bežného života Germánov, ich pôvode a mravoch sa zachovali v diele Germánia od autora Tacita (55-117). Viac informácií, ako o populačnej vyspelosti, sociálnych pomeroch, rituálnych a náboženských zvykoch sa dozvedáme až pri rekonštrukcii množstva hmotných archeologických nálezov.
Archeologický výskum v Nitre - Párovských Hájoch v údolí Valy - Dolina na svahu Cabajského potoka priniesol objav rozsiahlej germánskej kultúry z 3. - 5. storočia, kedy na území západného Slovenska žili kmene Kvádov (Cornelius Tacitus).
Pracovníci AÚ SAV odkryli na ploche cca 3500 metrov štvorcových osadu s 90 objektmi, z toho 24 obydlí, so zameraním na kovotepeckú a kovolejársku výrobu. V dobe rímskej sa obydlia stavali obdĺžnikového tvaru zahĺbené do zeme s vchodovými výklenkami orientovanými na východ. Sedlové strechy boli postavené na stĺpoch, neskôr s piliermi vo vnútorných rohoch stavby.
K hmotným pamiatkam patria hlavne nálezy ručne vyrábanej, obtáčanej a točenej keramiky na kruhu, dôkazy výroby tkanín dokumentujú prasleny a tkáčske závažia. Patria k nim aj fragmenty sklenených nádob, mince, ozdoby, súčasti odevov, železné nástroje a rôzne úžitkové predmety.
Osada v Párovských Hájoch z mladšej doby rímskej patrí k dôležitým germánskym sídliskám, ktorá je doposiaľ najväčšou svojho druhu na Slovensku. Po odchode germánskych kmeňov osada zostala niekoľko storočí ľudoprázdna. Opätovne ju osídlili až Slovania v 9. storočí.
Objav najväčšieho germánskeho sídliska na Slovensku
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Ponitrianske múzeum v Nitre
Germáni a ich kultúra - PhDr. Jaroslava Ruttkayová
