Okrúhlych 200 rokov od narodenia štúrovského básnika si pripomenuli o niečo slávnostnejšie aj jeho rodáci na Liptove. Mestské múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši otvorilo vo svojich muzeálnych priestoroch Pamätnú izbu Janka Kráľa, ktorá pochádza zo Zlatých Moraviec, kde štúrovský básnik pôsobil a vytvoril významné literárne diela. V centre Liptovského Mikuláša neďaleko rodného domu Janka Kráľa vítala návštevníkov mesta expozícia exteriérovej ilustrovanej výstavy o živote a diele najvýznamnejšej osobnosti romantickej literatúry Slovenska.
Poézia Janka Kráľa (1822-1876), velikána štúrovskej generácie a zakladateľa slovenskej realistickej literatúry, sa stala vrcholom slovenského romantizmu.
Počas jeho života v Zlatých Moravciach sa mu nedostávalo úcty. Žil vo veľkej chudobe s manželkou a štyrmi deťmi. Po smrti básnika, ktorý bol prenasledovaný a väznený sa nezachovala žiadna pozostalosť, okrem literárnych diel, nábytku a množstva neobjasnených záhad.
Rodina Janka Kráľa sa vysťahovala zo Slovenska a nebyť náhody, pracovná izba štúrovského básnika by sa dodnes nenašla. Objavil ju v rumunskom meste Turda spisovateľ Ctibor Štítnický u vnučky starého otca. Jedinú zachovanú pozostalosť po básnikovi získalo Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši v roku 1956 ako dar. Pamätná izba Janka Kráľa po reinštalácii pozostáva z postele, nočného stolíka, kresla, knižnice, písacieho stola, množstva predmetov a dokumentov.
Jediná zachovaná autentická pozostalosť po Jankovi Kráľovi z Múzea v Zlatých Moravciach
Keď roku 1933 nemeckí nacisti pálili knihy svojich odporcov, svet ich zato tvrdo odsúdil, keď uvalil na nich kliatbu: „Beda národu, ktorí páli knihy. A kliatba sa naplnila...!
Rovnako beda národu, ktorý si nectí duchovný odkaz svojich velikánov a deklasuje ho zo svojej kultúry. Hanba všetkým, čo sa nečinne prizerajú a ticho súhlasia s uzurpáciou a plienením ich hmotných pamiatok.Tu v prízemnej izbietke, kde býval Janko Kráľ, štátne a ochranárske inštitúcie nezaručovali ochranu jeho domu. Za túto aroganciu, zničenú pamätihodnosť a neúctu k literárnej práci básnika v Zlatých Moravciach nás čaká hlboký prepad v očiach našich vnukov a ostatného sveta.
Žiaľ, dnešný biznis má veľmi dravú a všežravú tlamu, ktorá zhltne ako muchu hocaký „priečny“ zákon a spolu s ním aj hmotné i duchovné hodnoty národa. A tak raz príde čas, keď pán učiteľ s povzdychom povie:
„Žiaci, nielenže nevieme, kde skutočne Janko Kráľ, tento náš veľký bard spočíva, ale naši predkovia ľahkovážne zbúrali aj pamätník národa, dom v ktorom revolučný básnik žil a sníval o slobode svojho ubiedeného ľudu. Tak nevraživo a dokonale, ako my sami, by pamiatku básnika nevytrhol zo srdca národa nikto cudzí, ba azda ani nepriateľ."
Emil Záhorec / fotograf a publicista
Pri príležitosti 150. výročia narodenia Janka Kráľa, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO, zaradila diela Janka Kráľa k takým osobnostiam európskej romantickej literatúry, ako bol Alexander Sergejevič Puškin, Adam Mickiewicz či George Gordon Byron a zapísala básnika do narodeninového kalendára významných osobností v rámci UNESCO.
Odkaz štúrovského bojovníka za slobodu a spravodlivosť je stále aktuálny najmä pre našu budúcu generáciu.
Pamätná izba Janka Kráľa
Zdroj: Požitavské noviny / Labutia pieseň Emil Záhorec 19.11.1992
MJK Liptovský Mikuláš / Oslava 200. výročia narodenia Janka Kráľa
Zlaté Moravce / Marián Bátora a Michal Zaťko 1998
