Zrúcanina hradu Hrušov ukrytá v nenápadných horách Tribeča patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám s nádhernými výhľadmi do širokého okolia. Nachádza sa v okrese Zlaté Moravce neďaleko obce Hostie a Topoľčianok v severovýchodnej časti Žitavskej pahorkatiny na hrebeni kremencovej Skalky.
Jeden z vydarených jesenných výletov na najbližší stredoveký hrad Tribeča, ktorý kedysi tvoril s Gýmešom a Oponickým hradom trojicu strategických pevností, sa stal cieľom zlatomoraveckých turistov aj v roku 2007. Cesta na jeho dominantu viedla pastvinami Národného žrebčína Topoľčianky po zelenej turistickej značke cez Košiar, Hostianske, Zámocký háj a hrebeňom kremencovej Skalky.
Stredoveká pevnosť, ktorá kedysi ovládala Tribečské pohorie od Ponitria až po horné Požitavie, vznikla v 13. storočí. Funkciu kráľovského hradu na Michalovom vrchu prevzal Hrušovský hrad za účelom stráženia obchodnej cesty, ktorá viedla z centra Tekovskej stolice cez Skýcovecké sedlo do Veľkých Uheriec a Oslian na Ponitrí. Stal sa aj strážcom cestnej komunikácie pozdĺž rieky Žitava, ktorou sa prepravovali obchodníci a vojenské výpravy. Bolo to v dobe, keď tribečské potoky prilákali množstvo zlatokopov a nových osadníkov v Hostianskej doline, kde sa ryžovalo zlato.
Hrad nás vítal pekne upraveným okolím skupinou mladých ľudí, brigádnikov Občianskeho združenia Leustach pod vedením PhDr. Jozefa Blahu a čerstvo osadenou turistickou informačnou tabuľou, ktorú dal zhotoviť Slovenský skauting v rámci projektu Odklínanie slovenských hradov realizovaný vďaka podpore Nadačného fondu Západoslovenskej energetiky a Nadácie Pontis.
Informačná turistická tabuľa nás zaujala aj legendou o Hrušovskom hrade.
„Niektoré slovenské hrady sú akoby ukryté v horách. Cesty, ktoré kedysi strážili, už dávno nie sú dôležité. Niekedy sa ani pomenovania hradov nezhodujú s názvami obcí, pri ktorých sa nachádzajú. Tak je to aj s pomerne zachovalým hradom Hrušov, ktorý vystavali na stráženie cesty z Požitavia na Ponitrie. Jeho názov podľa legendy súvisí s veľkým výskytom planých hrušiek v chotári.“
Zvážanie skál ako stavebný materiál pre renováciu hradných múrov patrilo tiež k náročným prácam pri obnove hradu. Na Hrušovský hrad chodieval s obľubou na koni aj T.G. Masaryk počas svojich pobytov v Topoľčiankach. Na jeho návrh sa pozastavil rýchly zánik zvyškov stredovekej pamiatky konzerváciou pod odborným vedením Štátneho pamiatkového úradu v Prahe v rokoch 1928 až 1930.
Združenie počas prác súvisiacich s obnovou a rekonštrukciou pamiatok spolupracuje s odbornými organizáciami a združeniami (Apponiana - Oponický hrad, Nadáciou pre záchranu kultúrneho dedičstva - hrad Uhrovec, ASA Slovenskou hradovednou spoločnosťou Zachráňme hrady...). O záchranu hradu, jeho bezpečné sprístupnenie a obnovu sa usiluje z iniciatívy OZ LEUSTACH od roku 2013 počas ôsmych sezón archeologického výskumu PAMARCH s.r.o. - Mgr. Róbert Daňo, PhD. (2013 - 2015). Z Katedry archeológie UKF Nitra sa podarilo doc. Bielichovi, PhD. (2018 - 2021) získať veľké množstvo hnuteľných archeologických nálezov.
Hrušovský hrad je známy aj Hubertovou jazdou, ktorú už tradične organizuje Národný žrebčín Topoľčianky každý rok od jeho založenia na znak ukončenia jazdeckej sezóny. Zo zámku v Topoľčiankach sa vydáva desiatka jazdcov v sprievode vzácnych hostí v kočiaroch cez prekrásne renovované pastviny a historické chovné objekty žrebčínov v objekte Hostie. Prvá zastávka účastníkov jazdy sa koná pod majestátnymi zrúcaninami Hrušovského hradu s občerstvením. V roku 2007 sa Hubertovej jazdy zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou v doprovode riaditeľa Národného žrebčína Topoľčianky Ing. Michala Horného, PhD. a prezidenta SJF Ing. Andreja Glatza.
Po stopách dávnej minulosti II.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Martin Bóna: Predsunuté opevnenie hradu Hrušov I., Požitavské noviny 1993
