Hrušovský hrad ožil opäť atmosférou starých čias, keď zaznela na jeho nádvorí stredoveká hudba a svojim bojovým umením sa predstavila šermiarska skupina Petra Kozu Tostabur Espadrones.
V roku 2008 si členovia OZ Leustach pripomenuli 300. výročie zániku hradu a 80. výročie jeho prvej konzervácie krstom 3D modelu ideovej rekonštrukcie hradu a pamätnej mince, ako aj usporiadaním prvých Stredovekých hradných slávností v rokoch 2009 a 2010. Hrušovský hrad sa v rokoch 2013 a 2015 zapojil do celoslovenského kultúrneho podujatia Posolstvo piesní Slovensku a svetu pod vedením OZ Prílepčianka z Prílep, venovanému 1150. výročiu príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
Na Slovensku je málo hradov, kde sa vystriedalo také množstvo panovníkov ako na Hrušove. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316, kedy sa ho zmocnil pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. Po smrti jedného z najbohatších uhorských veľmožov v roku 1321 hrad spravovali kráľovskí kasteláni až do roku 1369, kedy kráľ Žigmund daroval hrad palatínovi Ladislavovi Opolskému. Stredoveká pevnosť sa stala od roku 1400 záložným vlastníctvom ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže, ktorý sa počas sprisahania proti kráľovi pridal na stranu povstalcov. Po dobití hradu v roku 1403 sa stal jeho pánom Nitriansky župan Peter Forgáč z Gýmeša. Počas držby Bebekovcov stredovekú pevnosť viackrát obsadili husiti. Rozsiahlu prestavbu hradu uskutočnil až Koloman z Topoľčianok, keď v roku 1446 získal hrad do záložného vlastníctva. Od polovice 16. storočia sa na hrade vystriedalo asi 20 šľachtických rodov, ktoré sa pričinili o ďalšie jeho prestavby. Významnými obrannými prvkami predhradia boli dve štvorcové bašty a jedna podkovitá. V roku 1616 získal celý majetok hradu kúpou barón Ladislav Pethe po vymretí rodu majiteľov hradu, šľachticov z Topoľčianok. Barónova dcéra Anna sa vydala za Pavla Rákociho. Posledným a najdlhšie trvajúcim vlastníkom hradu bol rod Rákociho. Ich syn Ladislav sa oženil v roku 1654 s Alžbetou Bánfiovou a prispel k posilneniu hradu ďalšou prestavbou pred dlhodobým tureckým nebezpečenstvom. Nad vstupnou bránou zanechal svoje meno ako posledného stavebníka s rokom ukončenia obnovy hradu 1662. Po smrti Ladislavovej dcéry Alžbety bol v roku 1708 spísaný inventár hradu a cennosti uložené do bezpečia. Koniec slávy Hrušovského hradu prinieslo až protihabsburské povstanie po porážke Rákociho vojsk pri Trenčíne, keď nedbalo strážený hrad prepadli a zničili vojská cisárskeho generála Heistera pri hľadaní ukrytého rodinného pokladu Alžbety Rákociovej.
Odhalením informačnej tabule Turistickej cesty po stredovekých hradoch euroregiónu Nitrianskym županom Milanom Belicom a Danielom Balkom, hlavným organizátorom podujatia, boli slávnostne otvorené Stredoveké hradné slávnosti. Otvorenie Turistickej cesty po stredovekých hradoch euroregiónu Váh – Dunaj – Ipeľ so Živánskou vežou, Nitrianskym hradom, Oponickým hradom a hradom Gýmeš bolo i súčasťou oslavy päťročnice Občianskeho združenia Leustach. Po slávnostnom príhovore hostí nasledovalo odmeňovanie dobrovoľných pracovníkov za nezištnú pomoc pri zveľaďovaní kultúrneho dedičstva našich predkov. Návštevníkom sa predstavil aj predseda združenia OZ Leustach Jozef Blaho s manželkou a porozprával o zaujímavej histórii stredovekej pevnosti. V programe kultúrneho podujatia si návštevníci pobesedovali s historikom Pavlom Dvořákom, zoznámili sa s rôznymi stredovekými zbraňami, vyskúšali lukostreľbu a oboznámili s technikou historického šermu. Nechýbali ani ukážky remeselníckej výroby a spôsob ryžovania zlata, ako aj možnosť poprechádzať sa po zreštaurovanom hrade s pamiatkárom Martinom Bónom. Atmosféru podujatia spríjemňovala dobová hudba gotiky a renesancie v podaní hudobnej skupiny Musicantica z Mojmíroviec a duo historickej hudby Zbor sv. Martina. Súčasťou kultúrneho programu boli aj besedy s ďalšími historikmi, Jánom Lukačkom o živote v stredoveku, ako aj Monikou Skalskou o dejinách hradu Hrušov a tradičná výstavka zrekonštruovaného modelu hradu Hrušov a Živánskej veže z 18. storočia od autora Imricha Fintu.
Po stopách dávnej minulosti III.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Martin Bóna: Predsunuté opevnenie hradu Hrušov II., Požitavské noviny 1993
