K historickým pamiatkam Tribečského pohoria patrí aj tajuplná stredoveká pevnosť Živánska veža, ktorá patrila hradu Hrušov a zabezpečovala kontrolu na strategicky významnej ceste v Cigánskej doline.
Osamelý svedok kedysi vojenských a lúpežných ťažení zo 14. storočia na bralnatom andezitovom výbežku sa nachádza neďaleko Jedľových Kostolian v údolí rieky Žitava a tvorí hranicu medzi pohoriami Tribeč a Pohronský Inovec. Okrem podhradských ciest patrili medzi najvýznamnejšie cesty v Cigánskej, Drahožickej a Uhrovskej doline. Ďalšie cesty sa pretínali medzi dominantnými vrchmi Sokolec a Veľká Ostrá. Tu sa nachádzajú aj dejepisné miesta nazývané Krížne cesty a v 11. storočí podhorská osada, dnes obec Jedľové Kostoľany.
Dnes už z napoly zbúranej stredovekej pamiatky, ktorá patrila panstvu Hrušov sa, zachovala iba jeho severná časť. Obchodná cesta z Pohronia vstupovala kedysi do Tekova rozdrobenými cestami horného Požitavia. V 14. a 15. storočí plnila dôležitú úlohu vyberaním cestného mýta najmä v období ťažby zlata v okolí Novej Bane, ale aj počas ryžovania zlata v potokoch Topoľčianskeho a Hrušovského panstva, ako to pripomína povoľovacia listina kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1347. K hradu Hrušov patrili aj ďalšie colné stanice, Jedľové Kostoľany, Hostie a Žitava.
Obyvatelia Jedľových Kostolian nazývali Živánsku vežu Turňou, ale aj Zbojníckou vežou. Mala aj ďalšie pomenovania, ako Živánka, Nebojsa, Vartovka, Bašta, Tvŕdza ale i Castellum, čo znamená stredoveká pevnosť. Je pravdepodobné, že obce patriace pevnostiam Gýmeša a Hrušova boli pomenované práve podľa názvu Kastellum ako Kostoľany pod Tribečom a Jedľové Kostoľany. Stredoveká pevnosť pri Jedľových Kostoľanoch sa podobá na Matúšovu vežu na Trenčianskom hrade, najväčšou na Slovensku, alebo na Krupinskú vetrovku. Na rozdiel od Živánskej veže spájali jednotlivé podlažia pevnosti murované schodištia. Vstup do Živánskej veže sa nezachoval, ale z doteraz známej hradnej architektúry obranných pevností dá sa predpokladať, že bol vybavený výťahovým rebríkom alebo spúšťacím mostíkom. Zo štrbinových strieľní, ktoré boli určené pre ručné zbrane, sa zachovali iba na severnej a západnej strane veže. Z prvého poschodia sa medzi jednotlivými podlažiami veže vychádzalo po rebríkoch. Pôvodná výška veže dosahovala 40 metrov.
Súčasný rozpoltený stav pevnosti pravdepodobne spôsobila gravitácia a nevylučuje sa ani zemetrasenie, pretože základy veže stoja na andezitovom podklade kedysi so seizmickou činnosťou. Úplný zánik historickej pamiatky možno predpokladať po zničení Hrušovského hradu v roku 1708.
Živánska veža bola určitý čas v rukách zbojníkov. Podľa jednej z viacerých povestí Živánsku vežu vyhodila do povetria odvážna dievčina, priateľka kapitána zbojníkov, ktorá sa ale zamilovala do zbojníkmi ozbíjaného mládenca zo Skýcova. Kapitán dievčinu uväznil a pripútal k dlhej reťazi, z ktorej ju vyslobodil milovaný mládenec. Pod sudmi s pušným prachom zapálila sviečky a tak pochovala v zrúcaninách Živánskej veže všetkých zbojníkov.
Živánska veža patrí k stredovekému architektonickému dedičstvu hradov a zámkov Nitrianskeho kraja, na ktorých záchrane sa už roky úspešne podieľajú dobrovoľní pracovníci Občianskeho združenia LEUSTACH.
Po stopách dávnej minulosti V.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Martin Bóna: Živánska veža v chotári Jedľové Kostoľany, Požitavské noviny 2090-91
