Ešte skôr, ako dal Gýmešský hrad vybudovať na kremencovej hôrke Dúň Ivankov syn Andrej zo starého veľmožského rodu Hunt- Poznanovcov, pod jeho kremencovými skalami na Studenom hrade sa nachádzal strážny stredoveký hrádok, ktorý odolával tatárskym nájazdom pri plienení okolitej krajiny. Potreba výstavby hradu Gýmeš bola písomne doložená v donačnej listine z roku 1253 a dávala sa aj do súvisu so vznikom neďalekého kostolíka v Kostoľanoch pod Tribečom.
Hrad Gýmeš vybudovaný v 13. storočí na južných svahoch Tribeča bol kedysi strediskom jeleneckého (gýmešského) panstva a tvoril s Hrušovským a Oponickým hradom trojicu strategicky dôležitých stredovekých pevností. Najstaršie jadro Gýmeša vymedzoval hradný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na vyvýšenine južnej strany hradu sa nachádzala hranolová veža, ktorá plnila obytnú a súčasne jeho obrannú funkciu. Koncom 13. storočia bola vybudovaná ďalšia veža a k nej paláce, ktoré tvorili opevnenie hradu. Za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho sa až do 15. storočia nevykonávali žiadne stavebné práce. V ďalšej rozsiahlej výstavbe hradu pokračovali Forgáčovci vybudovaním nových palácov a posilnením jeho obranných zariadení. Pri vstupe do hradu bola v 16. storočí postavená veľká lichobežníková a valcovitá veža.
V roku 1647 pribudli štyri kaplnky, z ktorých sa zachovala iba kaplnka sv. Ignáca v gotickej veži nad hlavným vchodom do hradu. V tomto období sa budovali sakrálne stavby pri hlavnom vstupe do hradu, ktoré zabezpečovali jeho nezraniteľnosť. V roku 1713 sa Pavol IV. Forgáč zaslúžil o ďalšiu obnovu hradu založením mladšej barokovej kaplnky. Bolo v nej uložené omšové rúno vyšité vlasmi Márie Révayovej a starostlivo uschovávané v jednej z troch sakristií hradnej kaplnky. Vybudovanie novej kaplnky v roku 1716 a jej zasvätenie sv. Ignácovi pripomínal pamätný nápis, jeho oltárny obraz a krypta s albatrosovým krížom. Sprístupnená bola niekoľkými schodmi, kde odpočívali poslední páni hradu, gróf Ladislav a Jozef Forgáč v dvoch sakristiách zahĺbených do skaly. V tretej boli uschované cirkevné náčinia a omšové rúcha.
Pavel Forgáč založil na hrade od roku 1730 tzv. lopatový tanec. Každý jeho nový návštevník bol pred vstupnou bránou privítaný štyrmi údermi drevenou lopatou po zadku a tento zážitok zapísaný do pamätnej knihy. V obnove hradu i kaplnky pokračoval aj biskupov syn Pavol V. Forgáč, ktorý kaplnku vyzdobil maľbami a nanovo ju prestrešil. Na deň sv. Ignáca založil organizovanie každoročných pútí ku kaplnke s pohostením farárov a všetkých pútnikov. Celá obnova kaplnky trvala až do roku 1756. Púte pokračovali ešte v 19. storočí, kedy už hrad nebol obývaný. Rok 1814 sa stal pre kaplnku osudným, keď ju pútnici našli vykradnutú, zdevastovanú so zneuctením telesných pozostatkov uložených v hrobke.
Po stopách dávnej minulosti VI.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Martin Bóna: Kaplnky hradu Gýmeš, Požitavské noviny, 1994
Daniel Kollár: Stredoveká cesta okolo Gýmeša, Krásy Slovenska 9-10/2010
