V tajomných lesoch Tribečského pohoria neďaleko Zlatých Moraviec sa ukrývajú nad obcou Zlatno posledné zvyšky starodávneho Čierneho hradu, ktorého vznik sa spája s ryžovaním zlata na hornom Požitaví.
„Hľa, pred nami leží Čierny hrad, ktorý ako tento stručný náčrt ukazuje, je hodný toho, aby aspoň synovia stolice ho vyhľadali a nech je jedným z tých bodov, ktoré práve teraz v starožitnostiach bohatej stolice obracajú svoj zreteľ ku práve sa vytvárajúcej historickej a archeologickej spoločnosti.“ Dr. Štefan Rakovský
Hrad sa nachádza na bočnom severozápadnom hrebeni Tribeča medzi potokmi Stránka a Čerešňový potok mimo významných ciest v odľahlej lokalite pohoria. Jeho výstavba súvisela s ochranou ryžovísk v obci Zlatno a v okolitých vodných tokoch. Vznik hradu pripisujú historici avarom ázijského pôvodu, kde spočiatku stálo drevené opevnenie už v 9. storočí. Koncom 13. storočia bola na jeho mieste vybudovaná pevnosť Čierny hrad z tmavého andezitu. Ďalším predpokladom je, že rozľahlosť hradu prezrádza existenciu menšieho opevnenia pochádzajúceho z čias pred príchodom Maďarov na naše územie, ktoré predstavovalo majetok niektorého významného rodu. Jediná písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1516, v ktorej Forgáčovci žiadajú kráľa o povolenie ryžovania zlata na jeho panstve.
Na vrchole hory sa dvíhala citadela so strážnymi baštami. Ešte donedávna široký múr týčiaci sa k nebu s bývalým vstupným otvorom poskytoval pekné výhľady na hrad Gýmeš a Hrušovský hrad. Historici predpokladajú zánik kamennej stavby hradu na prelome 14. a 15. storočia. Na rovnomennom vrchu Čierny hrad je dodnes viditeľná silueta starého hradiska, ochranný val a kamenné základy jeho stavby. Zvyšky hradného múra so vstupnou bránou prezrádzajú prechod do prvého nádvoria hradu, ktoré mohli prežiť pohromy niekoľkých storočí. Z horného dvora hradu do dolného bol zrútený vchod s viditeľnými stopami po kamenárskej práci. V stredovekej pevnosti, ktorá bola považovaná za dôležitý bod Tekovskej stolice, sa nachádzali kasárne s maštaľou obývané ozbrojenými posádkami.
Od roku 2005 na obnove hradu pracuje OZ Čierny hrad a v nasledujúcom roku začali na hrade prebiehať aj rôzne archeologické a konzervačné práce. Na obecnom úrade v Zlatne sa nachádza model Čierneho hradu, ktorého autorom je bývalý starosta obce Štefan Doskoč.
Po stopách dávnej minulosti VIII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Dr. Štefan Rakovský: Čierny hrad, Požitavské noviny 1981
Emil Záhorec: Čierny hrad, Požitavské noviny 1990
