Archívne fotografie pracovníkov Ponitrianskeho múzea Ing. Tibora Bába, RNDr. Štefana Blehu a tiež fotografa Jozefa Kubíčka zo 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia sa stali námetom pozorovania zmien v prírode a odborného výskumu Hany Husárovej. Predmetom ornitologického výskumu sa stali lokality: Žitavský luh, vodná nádrž Malé Zálužie, vodná nádrž Vráble a Parížske močiare.
Autorka výstavy Ing. Hana Husárová PhD., zoologička Ponitrianskeho múzea v Nitre
„Človek ako súčasť prírody neustále pretvára svoje okolie vo svoj prospech. Aj keď sa príroda prirodzene neustále dynamicky mení biotickými či abiotickými vplyvmi, človek ju svojimi zásahmi pretvára azda najzásadnejšie. Za posledných päťdesiat rokov došlo nielen k zmene politického režimu, ale aj postupov pri využívaní prírodných zdrojov. V minulosti ľudia zatápaním údolí vytvárali rybníky, melioračnými zásahmi vysúšali pôdu, vyorávaním medzí zväčšovali výmeru polí a používaním pesticídov ovplyvňovali prírodu okolo seba. Tieto zásahy zanechali na prírode svoje stopy.“
Prírodná rezervácia Žitavský luh
Jedna z oblastí výskumu bola zameraná na Žitavský luh, unikátne močarisko na zvyšku pôvodného meandra rieky Žitava medzi obcami Maňa a Žitavce v nadmorskej výške 132 -133 m. Rozsiahla mokraď žitavských lúk je významnou prírodnou lokalitou hniezdenia a stanovišťom veľkého množstva migrujúceho vodného vtáctva.
V prírodnej lokalite sa od roku 1973 uskutočňoval pravidelný každoročný odchyt vtáctva do nárazových sietí, krúžkovanie a následné vypúšťanie v období od konca júna do konca októbra za účelom identifikácie druhového zastúpenia vtákov počas hniezdenia, migrácie a ich rezistentných druhov.
Pravidelným ročným sčítavaním bolo až do roku 1981 potvrdených 112 druhov vtáctva. Už nasledujúci rok po melioračných zásahoch a hydrologických zmenách na toku rieky Žitava Tibor Báb pozoroval negatívny vplyv týchto opatrení. Lokalitu mokrade opustila väčšina bahniakov vplyvom nedostatočného podmáčania lúk.
Výskum podmienok pre migrujúce vtáctvo
Počas jarnej migrácie lokalitu navštevovali vo veľkom počte hlavne vzácne druhy vtáctva, ako kalužiak červenonohý (Tringa totanus), brehár čiernochvostý (Limosa limosa), pobrežník bojovný (Philomachus puganax) či cíbik chochlatý (Vanellus vanellus). Chránené vtáčie územie navštevovala aj hus bieločelá a volavka popolavá. V katastroch obcí Veľká Maňa, Michal nad Žitavou a Žitavce boli predmetom výskumu podmienky pre migrujúce vtáctvo z radov bahniaky (Charadriifomes), husotvaré (Anseriformes) a vrabcotvaré (Passeriformes). Pri návštevách lokality sme zaznamenali aj množstvo vtáctva viazaného na mokrade.
V roku 1980 bola lokalita Žitavského luhu o rozlohe 74,69 ha vyhlásená za Prírodnú rezerváciu, ktorá zabezpečovala aspoň čiastočnú ochranu mokrade od dôsledkov regulácie Žitavy. Súčasná rozloha chráneného vtáčieho územia je 155,40 ha a bolo tu zaznamenaných 216 druhov vtákov, z toho 70 hniezdičov.
Partnermi výstavy sú Nitriansky samosprávny kraj a Fond na podporu umenia.
Expozícia výstavy Polstoročie zmien prostredia v nitrianskom regióne potrvá do konca septembra 2021.
Polstoročie zmien prostredia v nitrianskom regióne
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Ponitrianske múzeum v Nitre
