Ponitrianske múzeum v Nitre usporiadalo v MSKŠ v Zlatých Moravciach tretiu z cyklu prednášok Zlatomoravecké utorky venované významným momentom v dejinách mesta Zlatých Moraviec a jeho okolia
Kultúrne podujatie otvorila 13. júna 2023 historička Ponitrianskeho múzea PhDr. Katarína Beňová privítaním hostí, riaditeľku Ponitrianskeho múzea Mgr. Patríciu Žáčikovú a autora prednášky Mgr. Veroniku Turčekovú, ktorú predstavila krátkym životopisom.
Veroniku, rodáčku zo Zlatých Moraviec zaujímala história a dejiny už ako študentku na základnej a strednej škole. Počas štúdia na Gymnáziu v Zlatých Moravciach využila možnosť spolupracovať s Dr. Štefanom Rakovským a po získaní 3. miesta v celoslovenskej vedomostnej súťaži sa rozhodla študovať históriu na UKF v Nitre. Absolventskú prax z regionálnej histórie získavala počas štúdia v Múzeu v Zlatých Moravciach. Pobytom v zahraničí využila možnosť zdokonaľovať sa v jazykoch a pracovať s ľuďmi.
Jednou z najvýznamnejších architektonických stavieb mesta Zlatých Moraviec je Národná kultúrna pamiatka kaštieľ Migazziovcov z roku 1630, ktorého pôvodnými majiteľmi boli Paluškovci. V 14.storočí sa Moravce stali najskôr majetkom rodiny Forgáčovcov, neskôr Paluškovcov a Migazziovcov. Forgáčovci z Gýmeša patrili k najstarším šľachtickým rodom nielen na Slovensku, ale i v dejinách Uhorského kráľovstva.
Napriek dobyvačným vpádom Turkov, protihabsburským povstaniam a ďalším pohromám, ktoré v 16. storočí sužovali obyvateľov Tekova, Moravce zostali pevnou súčasťou panstva Forgáčovcov. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, na ktorého strane bojoval aj Šimon Forgáč, jeho skonfiškované rodové majetky získal v roku 1718 Pavol Forgáč. V tom istom roku Juraj Paluška odkúpil územie okolo Zlatých Moraviec od gýmešského panstva, vytvorilo sa nové domínium, ktorého dedičnými zemepánmi boli do roku 1790 Paluškovci. Od roku 1735 sa Zlaté Moravce stali trvalým stoličným sídlom. Posledný potomok Kristián zomrel bez dedičov a rod Paluškovcov vymrel po meči. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nastala silná maďarizácia.
Do histórie mesta sa významne zapísal rod Migazziovcov pochádzajúci zo Švajčiarska. Po vymretí Paluškovcov získal panstvo Zlaté Moravce Krištof Bartolomej Anton Migazzi (1714-1803). Ako majoritný pán Zlatých Moraviec, viedenský kardinál, vacovský biskup sa zaslúžil o rozvoj mesta najmä úpravou kaštieľa a parku a v roku 1775 a prestavbou rímsko-katolíckeho farského kostola sv. Michala Archanjela. Štít na priečelí trojkrídlového barokovo-klasicistického kaštieľa, bývalého sídla Tekovskej župy a centra Požitavia, dodnes zdobí jeho erb so symbolmi slnka a veže.
Najvýznamnejšou osobnosťou tohto rodu, ktorý ovplyvnil život na Požitaví, bol posledný potomok talianskeho šľachtického rodu, gróf Viliam Migazzi (1830 - 1896), uhorský poslanec, kráľovský komorník a Tekovský župan. S grófom a jeho manželkou v kaštieli žila aj Viliamova matka a strýko František. Do grófskej rodiny patril aj personál, ktorý pochádzal z Bratislavy a Viedne. Kaštieľ obklopoval 30 hektárový grófsky park, kde rodina trávila voľný čas.
Posledný potomok rodu Migazzi Viliam dal postaviť v roku 1887 v Zlatých Moravciach mauzóleum s pietnym parkom, kde je s manželkou grófkou Antóniou Marcibániovou (1833-1886) pochovaný. Mauzóleum s pietnym parkom je Národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. K hrobke vedie smútočná aleja unikátnych previsnutých smrekov, ktoré doviezol gróf Viliam Migazzi z parku brandenburského zámku Sanssouci v Postupime. Po Viliamovej smrti rod Migazziovcov vymrel a jeho zať Dr. Štefan Ambrózy- Migazzi zdedil majetok.
Gróf Migazzi mal 6 dcér, Irmu, Eugéniu, Vilmu, Antóniu a ďalšie dve dcéry Margita a Melánia sa nedožili dospelosti. Najstaršia dcéra Irma sa vydala za Imricha Erdödyho, majiteľa hlohoveckého panstva a kúpeľov Piešťany. Druhá dcéra Eugénia bola manželkou grófa Karola Forgáča a matkou posledného Forgáča vlastniaceho hrad Gýmeš. Tretia dcéra Vilma bola manželkou grófa Huga Oberndorfa, ktorému patrili Kúpele Dudince a najmladšia dcéra Antónia uzavrela manželstvo s barónom Štefanom Ambrózym, ktorý vo Vieske nad Žitavou postavil kaštieľ a založil svetoznámy stále kvitnúci park Arborétum Mlyňany.
Po prvej svetovej vojne vzniká Československá republika, končí maďarizácia a zaniká Tekovská župa. Po vzniku okresu veľká časť parku kaštieľa bola rozparcelovaná pre rozsiahlu mestskú výstavbu. V kaštieli bol po 2. sv. vojne zriadený Okresný osvetový dom, divadelná sála, Verejná čitáreň, Okresná ľudová knižnica, Mestský dom kultúry a vzdelávania, založené Okresné vlastivedné múzeum a od roku 1963 sa stal Národnou kultúrnou pamiatkou.
Za príjemné utorkové popoludnie a zaujímavú prednášku z histórie nášho mesta poďakovala PhDr. Katarína Beňová Mgr. Veronike Turčekovej a súčasne otvorila voľnú diskusiu s malým pohostením a občerstvením.
Pýcha a pád kaštieľa v Zlatých Moravciach
fotocopyrightantonkaiser
