Mesto Zlaté Moravce v spolupráci s Mestským strediskom kultúry a športu, Ponitrianskym múzeom, Mestským múzeom a Gymnáziom Janka Kráľa usporiadalo pri príležitosti 200. výročia narodenia štúrovského básnika pietnu spomienku.
Moderátorka kultúrneho podujatia Tatiana Kováčová privítala v obradnej sieni MSKŠ primátora mesta Dušana Husára, poslankyňu NSK Martu Balážovú, starostu obce Obyce Milana Garaja s manželkou, riaditeľku Ponitrianskeho múzea Patríciu Žáčikovú a historičku múzea Katarínu Beňovú, povereného riaditeľa MSKŠ Ivana Horváta, riaditeľku Gymnázia Janka Kráľa Renátu Kunovú, riaditeľku ZUŠ Zuzanu Mičkeovú, vedúcu odboru školstva a sociálnych vecí Dagmar Chrenkovú a všetkých prítomných.
Študentov Gymnázia Janka Kráľa a zmiešaný spevácky zbor Carmina Vocum pod vedením dirigentky Zuzany Molnárovej, ktorí pre návštevníkov pietnej spomienky pripravili bohatý kultúrny program.
Janko Kráľ, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie, písal ako prvý básne v Štúrovej slovenčine. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Študoval v Levoči, Kežmarku a Bratislave. V roku 1844 opustil Bratislavu na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry reči a literatúry slovenskej. Neskôr pôsobil ako pisár a praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského v Budapešti. V roku 1848 bol väznený v Šahách a Pešti.
Neskôr vykonával prácu hlavného komisára v Balážskych Ďarmotách a adjunkta pri slúžnom úrade v Čadci. Oženil sa s Máriou Modrányovou a mal 4 deti. Slovenský rodoľub, vlastenec a nepochybne bojovník za národnú rovnoprávnosť, prišiel do Zlatých Moraviec v roku 1862. Vo svojom krátkom živote najskôr pôsobil ako prísediaci na súde Tekovskej župy. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní pracoval ako zástupca advokáta. Po prepustení zo štátnej služby v roku 1867 pôsobil už len ako pomocný prísažný pravotár a pisár vo viacerých advokátskych kanceláriách.
Prvou básňou Janka Kráľa v Štúrovej slovenčine bola Duma Bratislavská. K jeho ďalším dielam patria Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Jarná pieseň, Bezbožné dievky, Zakliata panna vo Váhu, Moja pieseň, Divný Janko a iné.
Najskôr býval na Župnej ulici, potom na Keglevichovej, v súčasnosti Robotnícka ulica a napokon na ulici Janka Kráľa, kde zomrel v roku 1876. Na dome, kde býval Janko Kráľ najdlhšie, bola v roku 1927 odhalená pamätná tabuľa. Posledným prejavom úcty k básnikovi bolo odhalenie pamätnej tabule aj na dome v Ulici Janka Kráľa roku 1996.
Po odsťahovaní sa Kráľovej rodiny zo Zlatých Moraviec na básnikov hrob po desaťročia nik nechodil, preto miesto jeho posledného odpočinku bolo ťažké s určitosťou identifikovať. V súčasnosti mramorový pomník Janka Kráľa stojí vedľa pravotára Missuru. Jeho symbolický hrob sa nachádza aj na Národnom cintoríne v Martine. Podobizeň Janka Kráľa sa nezachovala ani u najbližších potomkov. Zachovali sa iba poznatky jeho povahových vlastností. Bol tulákom, samotárom, ktorý sa zaujímal o zložité osudy slovenského národa.
Kultúrny program pietnej spomienky obohatili aj študenti Gymnázia Janka Kráľa, ktorým ho sprevádzala Valentína Bugárová.
Svojim recitačným talentom v prednese Kráľových piesní pod vedením pedagogických pracovníkov sa predstavili Filip Tonka, Kristína Šútorová a Marianna Horvátová. Krásnu atmosféru podujatia umocnil aj hudobný doprovod Filipa Danka na gitare a Tomáša Laštíka na klavíri.
Sme hrdí na to, že naše Gymnázium Janka Kráľa nesie meno nášho velikána slovenskej poézie. Je to pocta, ktorá zaväzuje byť hodnými nositeľmi tohto odkazu revolučných ideí nášho veľkého básnika. /ako povedala Tatiana Kováčová/
Primátor mesta Zlatých Moraviec Dušan Husár si uctil Spomienku na Janka Kráľa položením venca k jeho pamätníku. Súčasťou pietnej spomienky je sprístupnenie výstavy Spomienka na Janka Kráľa do 28. mája 2022, ktorá patrí k stálym expozíciám Mestského múzea v Zlatých Moravciach.
Pamiatku na básnika Janka Kráľa oživil Dr. Štefan Rakovský, zakladateľ a bývalý riaditeľ Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach. Už ako študent strednej školy založil v Zlatých Moravciach Vzdelávací krúžok Janka Kráľa a stal sa jeho prvým predsedom. Neskôr sa zaslúžil o odhalenie pamätného kameňa štúrovskému velikánovi a v roku 1962 pomníka v parku Janka Kráľa od akademického sochára Jána Kulicha, ako aj o založenie pamätnej izby Janka Kráľa v roku 1972.
Partnermi výstavy sú Nitriansky samosprávny kraj, Mesto Zlaté Moravce a Mestské stredisko kultúry a športu v Zlatých Moravciach. Organizátorom podujatia bola programová manažérka MSKŠ, predsedníčka MO MS a poslankyňa MsZ Klaudia Ivanovičová.
Spomienka na Janka Kráľa
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Katarín Beňová - Ponitrianske múzeum
