Akademický sochár Štefan Partl zo Zlatých Moraviec sa stal svojimi obdivuhodnými umeleckými dielami osobnosťou na scéne slovenského sochárstva a výtvarníctva
Akad. sochár Štefan Partl (1941-2023), sa narodil v Zlatých Moravciach. Po absolvovaní štúdia na Gymnáziu Janka Kráľ, vyštudoval v roku 1971 u prof. V. Ciglera na VŠVU v Bratislave oddelenie sklo v architektúre. V rokoch 1971-1977 pôsobil ako umelecký dizajnér v národnom podniku Calex Zlaté Moravce. Z tohto obdobia pochádza aj umelecké dielo, Svadobná sieň v Zlatých Moravciach. V roku 1983 vypracoval antikorovú čelnú stenu svadobnej siene v Nitre.
Okrem maľby sa venoval aj sochárstvu, architektúre a reštaurátorstvu. V oblasti architektúry vytvoril dve diela, výzdobu svadobnej siene v Zlatých Moravciach v roku 1971 a o dva roky neskôr v Nitre. Pre SOU n. p. Plastika Nitra vytvoril v roku 1985 kompozíciu plastov a v SOUP v Zlatých Moravciach stvárnil v roku 1987 keramické riešenie vstupu do budovy učilišťa. Za dizajn mrazničky M 50 získal v roku 1974 zlatú medailu na medzinárodnom veľtrhu v Brne a ocenenie od federálneho ministerstva všeobecného strojárstva.
Významným momentom v živote a diele majstra Partla bolo založenie výtvarného odboru v Ľudovej škole umenia v Zlatých Moravciach.
Vo svojej výtvarnej tvorbe spočiatku pracoval kombinovanou technikou, pastelom, akvarelom a námety čerpal z prírody. Svojím realistickým videním sveta sa neskôr zameral na komornú maliarsku tvorbu. So zanietením stvárňoval zátišia, kytice v modernom štýle a veľkú záľubu našiel aj v stvárňovaní umeleckých portrétov. Svojou tvorbou sa prvý krát predstavil v priestoroch ZUŠ so svojou dcérou akad. maliarkou Zuzanou, ktorá nasleduje svojho otca svojim vlastným výtvarným štýlom.
Okrem mnohých výstav, poslednú usporiadal pri príležitosti svojho životného jubilea Výberom svojej tvorby roku 2016 v priestoroch MSKŠ v Zlatých Moravciach. Rukami majstra prešlo veľa mladých výtvarníkov, z ktorých vyrástli výtvarní umelci. Za pedagogickú činnosť bol v roku 1984 ocenený ministerstvom školstva. Akad. sochár Štefan Partl zanechal za sebou rozsiahle umelecké dielo s ktorým sa môžeme stretnúť aj v rôznych publikáciách.
Oľga Grečnárová-Rafajová / Fredderika Rose /, uvádza jednu z mnohých kapitol zo svojho života pri spomienke na niektorých priateľov, ku ktorým patrí aj úžasný učiteľ a človek s mimoriadnymi ľudskými hodnotami, akad. sochár Štefan Partl.
„Spoznala som sa s ním ešte v 80-tych rokoch, kedy sa začínala rozbiehať moja umelecká dráha života. A každá rada mi bola vzácna nad zlato. Prvý moment spoznania sa bol cez úžasného umelca a dlhoročného kolegu, profesionálneho výtvarníka a básnika, priateľa Františka Hermana z Prílep. Štefan Partl bol jeho blízky priateľ a preto sa ma rozhodol s "Piťom" zoznámiť v domnení, že mi ponúkne užitočné rady do umeleckej tvorby, hoci každý umelec si svoje cesty musí pohľadať a nájsť sám. Akad. sochár Štefan Partl bolv Zlatých Moravciach známy pod menom „PIŤO". On sa s tým milým menom hravo stotožnil a prijal seriózne a úprimne. Každému ponúkal vo výtvarnom vzťahu života len tie najvzácnejšie rady s pokojom a rozvahou. Občas s veselým prístupom k ľudským hodnotám. Poznala som ho ako silno veriaceho človeka, ktorý sa držal božích zásad. Miloval deti. Ľudí. Svet. Farbami rozihrával dej a ukladal do sveta fantázie farieb. Pomáhal každému, kto ho úprimne poprosil. Keď zistil, že má nejaké dieťa mimoriadne nadanie, nezištne mu pomáhal. Bez nároku ... ! Zodpovedne a čestne sa postavil k problému, či vážnemu a správnemu rozhodnutiu. Či už k voľbe farieb na plátne. Takého som ho poznala. V plnej viere bol pre mňa človek s veľkým „Č“.
Fredderika Rose, Topoľčianky 15.02.2023
ZAČIATOK A KONIEC / úryvok básne /
Zub času sa zasekol. Odišli slzy.
Radosti. Smútku, či bolesti.
Slzy naplnených i nesplnených snov.
Slzy nevinnej detskej radosti. Kresbičky.
Slzy plné gorálok detských snov.
Odišiel život. Utiekol sťa voda.
Ten vzácny krásny dej boja. Ten môj.
Čarovný. Plný farebných SNOV...
Na majstra Partla spomína jeho žiak výtvarník Mgr. Ján Huňady PhD.
„Mám pocit, že sme sa poznali celý život. V 70. rokoch som ako mladý adept výtvarných aktivít posmeľovaný učiteľmi výtvarnej výchovy nastúpil do Základnej umeleckej školy v Zlatých Moravciach. Boli sme taká sľažianska partia chalanov, čo namiesto futbalu chodili kresliť a hrať sa s farbami. Mne to vydržalo 6 rokov. Partl sa nás ujal ako vlastných, vítal nás s veľkou náručou a dal nám voľnú ruku pri tvorbe ale zároveň korigoval každú našu prácu. Časovo nás neobmedzoval, často sme zostávali tvoriť až do odchodu posledného autobusu... Takto sme prešli rôznymi technikami, Partl bazíroval hlavne na zvládnutí akademických prístupov v kresbe, keďže nás smeroval na talentovky na stredné umelecké školy. Úroveň sme si zvyšovali účasťou na rôznych súťažiach v rámci okresu, kde sme aj získali patričné ohodnotenia vo forme kníh a iných nemenej vzácnych pre nás ocenení. Rástlo nám sebavedomie, Partl nás povzbudzoval a rástlo medzi nami priateľstvo. Z partie som zostal sám, s učiteľom Partlom sme viedli umelecké dišputy, boli to chlapské rozhovory o umení a živote, ktoré nielen mňa posúvali vo výtvarnom povedomí. Dostal nám to Piťo, ako sme ho volali familiárne, do krvi.
Často si maľoval v ateliéri popri nás a vôňa oleja, terpentínu, nám akosi zavoňala. Partl nás nasmeroval na životnú cestu. A aj ja som začal po nej kráčať vďaka nemu. Na druhý krát som sa dostal na preslávenú Šupku a Partl ma neustále povzbudzoval a usmerňoval. Piatky namiesto domov viedla často cesta najskôr za Partlom, do Zlatých Moraviec. Chcel som sa pochváliť úspechmi, ktoré boli vlastne aj jeho, ale aj ťažkosťami, ktoré pri náročnom štúdiu nemohli chýbať. Piťo ale všetko obrátil na srandu, zľahčoval neraz zložité situácie a ukazoval výtvarné grify a návody ako byť lepší a konkurovať spolužiakom. ,,Robiť treba, musíš byť dobrý vo fachu, cvičiť a trénovať, je to remeslo a kumšt zároveň...“ často vravieval a odpovedal na moje otázky. Bol nápomocný všetkým svojim žiakom a bol na nás potom aj hrdý...
Po maturite som zakotvil v Nitre, v štátnej galérii. Bola blízko domova dôchodcov, kde Partlov otec dožíval svoju starobu. Zoznámili sme sa u Piťa v ateliéri a v Nitre sme často debatovali o umení a tvorbe na prechádzkach po parku. Piťov otec mal jedno oko sklenené. Mal oči unavené od maliarskych prác v kostoloch po celom Slovensku, kde realizoval nástenné maľby, reštauroval interiéry. Ale bol výborný rozprávač, s učňovskou pokorou som načúval jeho spomienky. Preto bol Piťo tak dobrý učiteľ, mal skvelého pedagóga vo vlastnom otcovi...
V roku 1988 sme v rámci galérijnej činnosti organizovali Piťovi výstavu vo výstavných priestoroch Klubu dôchodcov na námestí v Zlatých Moravciach, čo bolo v blízkosti ZUŠ. Bola to nostalgia po rokoch chodenia do ateliéru k Piťovi. Vyrobil som mu propagačnú skladačku. Na pamiatku som dostal obraz Krajina od Zlatých Moraviec, olejomaľba z roku 1982. Je veľkou spomienkou na môjho učiteľa. Po roku mal už Piťo výstavu aj v Nitre (1989), v Galérii mladých na pešej zóne. Tiež som bol autor brožúry k výstave, Piťo sa tu predstavil novou abstraktnou tvorbou, čo na mňa veľmi zapôsobilo. Stále bol mojim vzorom.
Bol nejaký čas aj členom Združenia výtvarníkov N´89 v Nitre. Spolu sme začali aj vystavovať. Učiteľ a učeň. Mal som vždy rešpekt pred svojim pedagógom. V roku 2009 som ho prizval do projektu výstavy v Nitrianskej galérii „SCÉNA, emocionálne a iné mapy“. Filozofiou projektu bolo včlenenie iného autora do osobnej prezentácie a ja som tak včlenil Štefana Partla, ako môjho tútora, k mojej výtvarnej prezentácii, kde som sa verejne priznával k jeho výtvarnému odkazu. S fľašou červeného vína popri rieke Žitave som sa občas ocitol pred dverami Piťovho ateliéru. Pozrieť rodné Zlaté Moravce a podebatiť o živote. O živote, ktorý tak rýchlo beží...
Niektorí ľudia sa nám navždy vryli do pamäti. Tak aj Piťo má svoje miesto navždy v mojich spomienkach. Je osobnosťou Zlatých Moraviec, vychoval veľa talentov, na ktorých bol patrične hrdý. A my sme vrúcne hrdí na neho a vďační za jeho priateľstvo a vštepovanie lásky k umeniu.
Ján Huňady / Veľké Zálužie 17.2.2023
Spomienka na majstra Pavla
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Základná umelecká škola Zlaté Moravce / Mgr. Zuzana Molnárová DiS. art.
