Zlaté Moravce, mesto folklóru, ľudových tradícií, bohatej histórie a nerozlučne späté so životom šľachtických rodov si pripomenulo aj tohto roku život rodiny Migazzi s bohatým kultúrnym programom.
Nádvorie kaštieľa Migazziovcov ožilo 24. augusta 2025 sviatočným nedeľným podujatím s milovníkmi kultúry a deťmi v sprievode svojich rodičov. Mestské stredisko kultúry a športu pod vedením riaditeľky Mgr. Simony Holubovej a programovej manažérky PaedDr. Klaudie Ivanovičovej pripravili zaujímavý kultúrny program. Najväčšiu radosť z pripravených akcií prežívali deti, ktorých už čakal koč s konským záprahom na cestu okolo kaštieľa a námestím Andreja Hlinku. Okrem zážitkov z okružnej jazdy uličkami mesta patrili k ďalším atrakciám podujatia ukážky pletenia prútených košíkov, pečenie voňavých koláčov s ochutnávkami, prehliadka múzea a predajný stánok rôzneho tovaru. V parku Janka Kráľa ukážky lukostreľby na terče, plieskanie bičom a detský dobový kolotoč na ručný pohon. Pre mladých výtvarníkov bola pripravená súťaž s názvom Kaštieľ očami detí, ktorej výhercom sa stali deti z rodiny Mariana Tomajku a známe rozprávkové predstavenie Čert a Káča.
Veľký záujem návštevníkov vzbudilo otvorenie podzemných priestorov kaštieľa s výstavkou historických fotografií zo života rodiny Migazzi. Tajomná atmosféra zašlých čias so zamurovanými chodbami do širokého okolia opäť ožila príchodom grófa Viliama Migazziho so svojimi dcérami v divadelnom predstavení a historických oblečeniach.
Marian Tomajko priblížil návštevníkom bohatú minulosť Zlatých Moraviec, ktoré boli úzko späté s dejinami bývalého sídla Tekovskej župy a centra horného Požitavia s dôležitým postavením už od doby formovania uhorského štátu.
Mesto patrilo najskôr Zoborskému opátstvu, od konca 13. storočia Hunt-Poznanovcom, neskôr Forgáčovcom a Paluškovcom až do 18. storočia, kedy vymretím rodu prešiel majetok na rodinu Migazzi, ktorý získal Krištof Bartolomej Anton Migazzi (1714-1803). Ako majorátny pán Zlatých Moraviec, viedenský kardinál, vacovský biskup sa zaslúžil o rozvoj mesta najmä úpravou kaštieľa a parku a v roku 1775 prestavbou rímsko-katolíckeho farského kostola sv. Michala Archanjela. Na jeho mieste stál v 15. storočí gotický kostol, ktorý Turci vypálili a Paluškovci znova vybudovali v 18. storočí a neskôr od základu prestavali Migazziovci.
Na námestí stojí súsošie Golgota s troma krížmi na mieste, kde sa v minulom storočí nachádzal cintorín a románsky kostol z 13. storočia. Ľudová banka a Župný dom patrili kedysi k najreprezentatívnejším architektonickým stavbám Župnej ulice. Baroková stavba Župného domu sa zapísala do histórie nášho mesta až po roku 1735, kedy panský dom Paluškovcov odkúpila Tekovská stolica a podstúpil rôzne prestavby. Pomerne zachovalý erb nad vstupným portálom budovy dodnes prezrádza roky jeho rozsiahlej prestavby. Stoličným sídlom bol až do roku 1918 a neskoršie jeho dlhodobé nevhodné využívanie negatívne poznačilo jeho dnešný stav.
Bohatú minulosť mesta pripomína pôvodne renesančná budova kaštieľa z roku 1630, ktorý neskôr prestaval Krištof Migazzi do barokovo-renesančného slohu. V jeho interiéri vzniklo v roku 1896 Tekovské múzeum a neskôr Vlastivedné múzeum založené v roku 1947 s otvorením prvej expozície roku 1955 pod vedením Dr. Štefana Rakovského s mimoriadne vzácnymi a obdivuhodnými muzeálnymi zbierkami kultúrneho dedičstva Zlatých Moraviec a horného Požitavia.
Osobnosťou rodu Migazzi bol gróf Viliam (1830-1896), ktorý ovplyvnil život na Požitaví. Veľkú starostlivosť venoval sirotám a prosperovaniu nemocnice založenej roku 1863, ktorá v tých časoch patrila k štyrom najstarším nemocniciam na Slovensku. V divadelnom predstavení sa v podzemných priestoroch kaštieľa stretli dcéry grófa Viliama Migazziho, aby spoločne riešili spravovanie právoplatného dedičstva najstaršou z grófových dcér Irmou, ktorá bola manželkou Imricha Erdödyho. Prvú so sestier privítala v kaštieli Eugéniu, manželku grófa Karola Forgáča, vzápätí Vilmu, manželku grófa Huga Oberndorfa a najmladšiu sestru Antóniu s dcérou Máriou, ktorá svoj život prežila s barónom Štefanom Ambrózym.
V programe podujatia bola sprístupnená Národná kultúrna pamiatka Slovenska Mauzóleum rodiny Migazziovcov, ktorou sprevádzal návštevníkov Marian Tomajko.
Gróf Viliam Migazzi dal v roku 1887 postaviť mauzóleum v novorománskom štýle s nádherným parkom so vzácnymi previsnutými smútočnými smrekmi pochádzajúce z parku Sanssouci pri Potsdame, kde je pochovaný s manželkou grófkou Antóniou Migazzi (1838-1886), rodenej Marczibányi. V interiéri hrobky sa nachádza oltár z bieleho carrarskeho mramoru a dva sarkofágy z čierneho rakúskeho mramoru. Po jeho smrti rod Migazziovcov na hornom Požitaví vymrel. Jeho majetok získal Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi (1869-1933), zakladateľ a pôvodný majiteľ Arboréta Mlyňany v roku 1892 uzavretím manželstva s Antóniou Migazziovou.
Kultúrne podujatie zorganizoval OZ PLATAN, MSKŠ, Múzeum v Zlatých Moravciach, MO Matice Slovenskej a ÚNSS za podpory Nitrianskeho samosprávneho kraja.
V kaštieli rodiny Migazzi
fotocopyrightantonkaiser
