Ponitrianske múzeum v Nitre usporiadalo v expozitúre Múzea v Zlatých Moravciach kultúrno - vzdelávacie podujatie o predvianočných a vianočných zvykoch s pamätníkmi na vianočné obdobie z Požitavia, povodia Drevenice a Tekova
Program predvianočného podujatia otvorila v zasadacej miestnosti MSKŠ vo štvrtok 1. decembra 2022 riaditeľka Ponitrianskeho múzea Mgr. Patrícia Žáčiková pri štedrovečernom stole s vôňou ihličia a vianočným stromčekom. Privítala vzácnych hostí, Máriu Bednárovú z Veľkej Mane, Máriu Bačovú zo Sľažian a širokú kultúrnu verejnosť.
Atmosféru Štedrého dňa a večera priblížila Patrícia Žáčiková zaujímavým čítaním z úryvkov knihy V povodí Drevenice od PhDr. Mária Žáčika a kolektívu autorov
„Štedrý večer bol predo dvermi, keď sa v chrášťanských domácnostiach začali vypekať koláče, makovníky, syrovníky, lekvárniky, kapustníky a syrové pagáče. Ľudia verili, že ako sa spravilo v tento deň, tak bolo počas celého roka.“ Nepatrilo sa chodiť po susedoch a niečo požičiavať. Celý deň bol v znamení príprav na večeru. V Novej Vsi nad Žitavou gazdinky vkladali pečivo do pece so slovami, „Hokec, pokec, koláče velikje.“
Pani Bačová si zaspomínala na tieto časy takto: „Na štedrý deň sa nejedlo ništ čo malo nohy. Na Božie narodenie kuracina a na Štefana šetko štvornohvô, najmä klobásky.“ V tento deň bolo dôležité dodržiavať pôst. Chrášťanskí gazdovia skoro ráno omotávali okolo stromov slamu a gazdinky si o ich kmene utierali zamúčené a od cesta zašpinené ruky, aby dobre rodili.
Veľa zaujímavostí porozprávala aj pani Bednárová. Chočanské gazdinky hádzali do studne oblátky alebo smidku chlebíka a pritom odriekali, „Moja čistá vodička, darujem ti tento kúsok chlebíčka.“ Viac ako inokedy sa spomínalo aj na zosnulých členov rodiny. K štedrovečernému stolu sa sadalo až po zotmení, keď vyšla prvá hviezda, čo sa ohlasovalo zvonením.
Kultúrny program otvorila Ľudová hudba spod Zobora
Vzácnosťou večera boli aj autentické audiovizuálne záznamy zo súkromného archívu Patrície Žáčikovej, ktoré vznikli na základe výskumov v uvedených lokalitách.
Božie narodenie bolo najväčším sviatkom vianočného obdobia
O tomto sviatku porozprávala Patrícia Žáčiková: „V tento deň nech sa čokoľvek v dome začalo robiť, musel najskôr niekto z domácich priniesť vodu z potoka, či studne. Vodou sa kropil dom, ľudia sa ňou umývali a do vody vkladali jablko, peniaz či chren, aby si zaistili zdravie, bohatstvo a silu. Dodržiaval sa zákaz vstupu ženy do cudzieho domu. Výnimkou boli dospelí vinšovníci, či mladí chlapci a to iba v skorých ranných hodinách. V tento deň ráno mládenci chodili brodiť kone, lebo sv. Štefan bol patrónom koní. Do dievok hádzali orechy pre šťastie.“
Folklórny súbor Chočanka z Choče.
Vianočné dni našich predkov sprevádzali rôzne ľudové zvyky, ktoré mali zabezpečiť hlavne zdravie, šťastie a dostatok úrody v budúcom roku
Vianoce je čas, kedy by sme nemali sadať k štedrovečernému stolu pohnevaní, ale urovnať naštrbené vzťahy, odpustiť si a prijať odpustenie. Ľudové zvyky a tradície sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, ktorých význam spočíva v tvorbe nášho kultúrneho dedičstva. Nemali by sme zabúdať na rituály našich predkov pre ich zachovávanie budúcim generáciám.
Preto aj dnes v predvianočnom čase si pripomíname tie najvýznamnejšie vianočné sviatky, ktorými sú Štedrý deň, Božie narodenie, sv. Štefan a adventné obdobie, ktoré bolo pre kresťanov duchovnou prípravou na Vianoce v očakávaní príchodu Spasiteľa s prechovávaním osobitej úcty k Ježišovej matke.
Cieľom podujatia bolo poukázať na miestne vianočné zvyky a tradície a prispieť aj týmto spôsobom k ich udržiavaniu v povedomí ľudí
Dôležitým momentom bolo spoločne sa zamyslieť nad významom Vianoc s pamätníkmi, ktorí ich prežívali a vyobrazili pre odovzdanie ďalším pokoleniam. So spomienkami na čas predvianočný v očakávaní príchodu Ježiša Krista a najvýznamnejšie dni vianočného obdobia. Rozprávanie o zvykoch a obyčajoch našich predkov patrilo len malej časti spomienok.
A ešte záverečné slová Patrície Žáčikovej: „Vianoce sú aj sviatkom rodinných priateľstiev, božieho požehnania a milosti. Verím, že vaše srdcia naplnia radosťou a pokojom, ktorý bude pretrvávať dlhú dobu. V tichosti poďakujme Bohu, že nám dožičil dnešný podvečer stráviť s pamätníkmi, ktorí zažili staré časy a prežívali ich s nami opäť vo vzácnych spomienkach na vianočné zvyky a tradície.“
Spevácka skupina Zlatomoravčianka zo Zlatých Moraviec
Za účasť na podujatí Ponitrianske múzeu v Nitre udelilo vedúcim hudobných súborov pamätné listy a malý spomienkový darček. Rozprávanie o zvykoch a obyčajoch našich predkov patrilo len malej časti spomienok. Atmosféra blížiacich sa Vianoc sa niesla želaním príjemného prežitia vianočných sviatkov v šťastí, láske a rodinnej pohody.
Za vytvorenie príjemnej atmosféry vianočného podujatia patrí poďakovanie hudobníkom a technickú spoluprácu MSKŠ s Múzeom v Zlatých Moravciach.
Záver podujatia sa niesol spevom najkrajšej vianočnej piesne, Tichá noc, svätá noc.
Vianočné zvyky a obyčaje
fotocopyrightantonkaiser
