Za tie roky, čo odišiel gróf Szentiványi z kaštieľa v Prílepoch, jeho sídlo stratilo pôvodný vzhľad a odišla s ním celá história najstaršieho Uhorského šľachtického rodu, ktorý patril aj k najstarším zemianskym rodom v Liptove.
Zašlú slávu rodu Szentiványi pripomína už len kaštieľ prerobený na poštu, kultúrny dom a škôlku s priľahlým parčíkom so zvyškami starých stromov. V panskom sídle sa organizovali zábavy a poľovačky do blízkych hôr Pohronského Inovca. Život šľachtického rodu pripomínal už iba erb na štíte kaštieľa do roku 2019, kedy skutočný erb Prílep dal vyrobiť bývalý riaditeľ Ponitrianskeho múzea Mgr. Anton Števko. Prílepy symbolizoval ako poľnohospodársku obec s tromi žltými klasmi, čerieslom a lemešom iba do pričlenenia obce k mestskej časti Zlatých Moraviec v roku 1960. Jeho symbolickú hodnotu nájdeme na štíte kaštieľa dodnes, ktorú ale stratil erb Szentiványiovcov po uložení desiatky rokov v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach.
I keď Prílepy pochádzajú z prvej polovice 14. storočia a spomínajú sa pod menom Perleph ako majetok zemanov, dejiny ich osídlenia siahajú až do mladšej doby kamennej – neolitu, kedy územie horného Požitavia bolo už osídlené. Z tohto obdobia boli objavené v oblasti potoka Širočina dve neolitické sídliská s archeologickými nálezmi, ku ktorým patrí brúsna sekerka, črepy zdobené rytými líniami a zásekmi s časťou brúseného sekeromlatu. V zbierkach zlatomoraveckého múzea by sa mali nachádzať aj ďalšie nálezy z obdobia praveku (Ruttkayová, Ruttkay, 1991). K mimoriadne vzácnemu nálezu v chotári susednej obce Čierne Kľačany zo 4. storočia patrí slonovinová pyxida, ktorá súvisí s Veľkomoravským obdobím.
Prílepy kedysi patrili najbohatším zemanom, bratom Mikulášovi a Ondrejovi Topoľčianskym, od roku 1401 ostrihomskému arcibiskupstvu, Forgáčovcom od roku 1512, panstvu Levice, Berchényovcom a iným. Po porážke Uhorského vojska v roku 1526 pri Moháči, Turci sa dostali v roku 1530 aj do regiónu Zlatých Moraviec a podmanili Prílepy, ktoré im boli poplatné od roku 1634.
Najväčším veľkostatkárom Prílep bol Egon Szentiványi, ktorý majetok obce získal od svojho otca riaditeľa Ľudovej banky Zlatých Moraviec. Rodu Szentiványiovcom bol pridelený v roku 1690 grófsky titul, ktorý si svoje pozemkové vlastníctvo udržali až do polovice 20. storočia. Matilda Szentiványiova, matka Viliama Migazziho, narodená 5. 3. 1800 v Zlatých Moravciach sa vydala 27. 10. 1827 za grófa Krištofa Migazziho. Sobášil ich Alexander Rudnay, uhorský primas, ostrihomský arcibiskup – metropolita. Za prvej československej pozemkovej reformy patrili Szentiványiovcom veľkostatky Prílepy, Bátovce, Bechenice, Beladice, Liptovský Ján, Farnád, Maleš a Malé Chrášťany. Grófovi Szentiványimu patril aj majer Čierna dolina a na svojich pasienkoch nad obcou si zriadil poľné letisko. Žili tu pastieri oviec a kráv, zaoberali sa chovom volov a pre zemepánov najmä bielych jazdeckých koní. Na majetkoch zemepánov robili paholci, bíreši a mladé dievčatá chodili za slúžky do bohatých rodín aj z blízkeho okolia. Horný majer patril veľkostatkárovi Kosztolányimu. Veriaci ľud v týchto ťažkých časoch nachádzal útechu v modlitbách. K tým najcennejším a starostlivo uchovávaným sakrálnym pamiatkam Prílep patrí Kostol svätého kríža z roku 1957, ktorý dali postaviť Bokrosovci na mieste pôvodnej kaplnky z roku 1763-1767, kde sú aj pochovaní. Vedľa kaplnky bola kedysi drevená zvonica s dvoma malými zvonmi, v súčasnosti sa nachádza pri kaštieli v novopostavenej zvonici s požiarnou zbrojnicou. V jednoloďovom interiéri kostola s rovným stropom a polkruhovým uzáverom presbytéria zaklenutého valenou klenbou je hlavný oltár s obrazom Povýšenia sv. Kríža od maliara J. Tomku z roku 1939 a epitaf z červeného mramoru z roku 1767. V jeho interiéri sa nachádza aj procesiový kríž od ľudového drevorezbára z 19. storočia. V krypte kostola sú pochovaní šľachtici Alexander a Anna Kosztolányiovci.
V medzivojnovom období bol pozemok starého cintorína prenajatý chudobným ľuďom pre poľnohospodárske účely. Po jeho zrušení bol v tesnej blízkosti kostola vybudovaný nový cintorín, do ktorého boli prenesené v roku 1846 staré náhrobné kamene a kríže. O roku a mieste úmrtia grófa Egona Szentiványiho nie sú známe údaje. Po druhej svetovej vojne bol v rámci pozemkovej reformy rozparcelovaný a predaný nielen Szentiványiho majer a park v okolí kaštieľa na stavebné pozemky, ale aj Kosztolányho veľkostatok a Erdödyho pasienky.
Tohto roku oslávili Prílepy 670. výročie 1. písomnej zmienky o obci a rozlúčili s Annou Michalkoc-Kudrejovou (1938-2024), ktorá významnou mierou prispela svojimi spoločenskými aktivitami ku kultúrnemu dianiu v zlatomoraveckom regióne, organizovaním a propagovaním ľudových zvykov a tradícií horného Požitavia.
Zašlá sláva rodu Szentiványi
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anna Michalkoc-Kudrejová, Alena Dubcová, Hilda Kramáreková, Prílepy mestská
časť Zlatých Moraviec 2004
Anton Števko, Prílepy oslávili 665. výročie prvej písomnej zmienky
Marian Bátora a Michal Zaťko, Zlaté Moravce 1998
Pavol Pečadný, Zlaté Moravce a okolie na dobových pohľadniciach
Moravce a okolie na dobových pohľadniciach
