V Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach sa uskutočnila posledná z jarných prednášok Ponitrianskeho múzea v Nitre z cyklu Zlatomoravecké utorky venované významným momentom v dejinách mesta a regiónu Zlatých Moraviec.
„Hrady, či už v rozprávkach, básniach, románoch alebo filmoch, vyvolávajú v mnohých z nás romantické predstavy. Týčia sa nad krajinou a celé stáročia ukrývajú vo svojich útrobách dávno zabudnuté poklady ...“
Týmito slovami privítala 18. júna 2024 v priestoroch zlatomoraveckého múzea historička Ponitrianskeho múzea PhDr. Katarína Beňová všetkých milovníkov histórie a autorku prednášky Mgr. Stanislavu Blahovú predstavila v krátkom životopise. V roku 1991 vyštudovala odbor pedagogiky na PF UKF v Nitre s aprobáciou matematika, biológia, chémia a archeológiu na Katedre archeológie UKF v Nitre. V rokoch 1991 až 2016 bola učiteľkou na Základnej škole v Nitre Janíkovciach a neskôr na ZŠ Fatranská. V rokoch 2021–2024 absolvovala doktorandské štúdium na Katedre archeológie UKF v Nitre. V súčasnosti pracuje v Ponitrianskom múzeu v Nitre ako múzejný pedagóg. Spolu s manželom PhDr. Jozefom Blahom predsedom OZ LEUSTACH už 20 rokov organizujú na hrade Hrušov rekonštrukčné práce v spolupráci s archeológmi z PAMARCH s.r.o., Katedry archeológie UKF Nitra a vzdelávacie aktivity pre deti a mládež pre záchranu jednej z našich najkrajších stredovekých pamiatok kultúrneho dedičstva Nitrianskeho kraja.
Najstaršia písomná správa o hrade a jeho prvom majiteľovi Matúšovi Čákovi Trenčianskom pochádza z roku 1316. Poslaním hradu bolo strážiť obchodnú cestu z centra Tekovskej stolice až po Ponitrie. Po jeho smrti obývali kráľovský hrad postupne posádky viacerých panovníkov a 18 šľachtických rodov. Dvakrát patril uhorskému palatínovi, raz ostrihomskému arcibiskupovi, kráľovskému komorníkovi, chorvátsko-slavónskemu bánovi, bratislavskému županovi a vodcovi posledného stavovského povstania proti Habsburgovcom atď. Za vlády kráľa Žigmunda Luxemburského došlo sedemkrát k výmene pánov Hrušova. Koniec slávy Hrušovského hradu, ktorého poslednými vlastníkmi boli 84 rokov Rákociovci, prinieslo protihabsburgské povstanie v roku 1708, kedy bol hrad úplne zničený vojskami cisárskeho generála Heistera.
Poznatky o každodennom živote obyvateľov hradu Hrušov a jeho hradných pánoch sa podarilo získať vďaka archeologickým výskumom, ktoré prebiehali od roku 2013 a zo získaných nálezov na základe rôznych analýz a laboratórnych rozborov. Hrad ožíval krátko po svitaní, keď sa na jeho nádvorí zišiel personál. Služobníctvo v tom čase už pracovalo v kuchyni, pekárni, maštaliach či v kováčskej dielni. Na pokyn kastelána sa odomykala hradná brána, spúšťal padací most a vytiahla ťažká závora. Po skončení všetkých dopoludňajších prác sa už panstvo chystalo k obedu, na ktorý ho zvolával kuchár zatrúbením. V priľahlých miestnostiach kuchyne stolovali za jedným stolom šafár, polesný, pisár a veliteľ stráže a za druhým hlavný kuchár s pomocníkmi, čeľadníci, hradní drábi, kováč a pekár.
Obyvatelia hradu si spestrovali jedálniček častým hodovaním. Nahliadnuť do kuchyne hradu a vytvoriť si obraz o stravovacích zvyklostiach v období konca stredoveku a novoveku sa dalo z rôznych odpadkov z kuchyne. Konzumovalo sa veľké množstvo bravčového, hovädzieho, kozieho mäsa, hydiny a v menšej miere z lovnej zveriny. Často používané pivo a víno bolo na prídel, pretože s vodou bývali časté hygienické problémy. Vojenská posádka s kastelánom najčastejšie stolovali na dlhých drevených doskách v blízkosti vstupnej brány do hradu. Na varenie sa používali kovové, väčšinou glazované hrnce, zavesené priamo nad ohniskom a párové misy na priamu prípravu pokrmov v peciach.
Z archeologických nálezov najväčšie zastúpenie mala kuchynská stolová keramika s bohatou výzdobou, ako sú krčahy, džbány, misky a pokrievky. Z brúsnych kameňov sa dalo analyzovať množstvo poznatkov ich používania. Kuchynská keramika sa používala aj na skladovanie potravín, sušeného ovocia, obilnín, syrov či bryndze.
Od 15. storočia sa na vykurovanie hradu používali kachľové pece väčšinou iba v spoločenských miestnostiach. K vzácnym nálezom hradu patrili mince, šperky, časti odevov a obuvi. Z numizmatiky zo 14. storočia sa nenašli žiadne mince, ale celkovo viac ako 100 razených v uhorských a zahraničných mincovniach a jeden žetón. Z výzbroje vojska sa našlo na hrade Hrušov tiež množstvo zaujímavých nálezov.
