Ponitrianske múzeum v Nitre usporiadalo v MSKŠ v Zlatých Moravciach ďalšiu z cyklu prednášok zlatomoraveckých utorkov venované významným momentom v dejinách mesta Zlatých Moraviec a jeho bohatej histórii
Kultúrne podujatie otvorila 30. mája 2023 historička Ponitrianskeho múzea PhDr. Katarína Beňová, ospravedlnila neprítomnosť pani riaditeľky, privítala a v stručnom životopise predstavila autora prednášky Mariána Tomajku zo Zlatých Moraviec. Regionálny historik Marian Tomajko zo Zlatých Moraviec sa s veľkou úctou k rodnému mestu drží svojho životného výroku:
„Ak chceme pre naše mesto, v ktorom žijeme, niečo urobiť, naše srdce musí s ním splynúť. Ak chodíme len do práce a nič iné nás nezaujíma, je to žalostne málo. Bez histórie a budúcnosti znevažujeme našu krajinu a pílime konár, na ktorom sedíme.“
Po vyštudovaní dendrológie a záhradníctva získaval prax v Arboréte Mlyňany. Svoje celoživotné pracovné uplatnenie našiel v Združených službách mesta Zlaté Moravce pri zakladaní skleníkov a neskôr ako riaditeľ v Záhradníckych službách. V rokoch 1974 – 2005 bol poslancom MsZ Zlatých Moraviec a po zriadení VÚC prvé volebné obdobie poslancom NSK a súčasne aj predsedom komisie cestovného ruchu a zahraničnej spolupráce. Pri príležitosti prvej písomnej zmienky o Zlatých Moravciach bola Marianovi Tomajkovi udelená plaketa Dr. Rakovského za propagovanie histórie a ochranu pamiatok kultúrneho dedičstva mesta, dlhoročnú prácu poslanca MsZ a poslanca NSK, ako aj činorodú prácu pri zveľaďovaní životného prostredia Zlatých Moraviec.
Dejiny Zlatých Moraviec, ktoré siahajú až do obdobia Veľkomoravskej ríše sú nerozlučne späté s rodom Forgáčovcov, Paluškovcov a Migazziovcov. Moravce sa prvýkrát spomínajú v starej uhorskej historiografii v roku 1075 pod názvom Maurot. Objavením listiny benediktínskeho opátstva sv. Ypolita v Nitre sa historici prikláňajú k názvu Morowa, kedy uhorský kráľ Koloman potvrdil pre toto opátstvo v roku 1111 a 1113 dve zoborské listiny. Text druhej znie: osada Morowa má hranicu v dubovom lese, ktorý patrí Opátstvu sv. Ypolita, je tu maštaľ pre kone. Les sa nazýva Tribeč. Jednou so spomínaných 70 osídlených lokalít je aj Willa Morowa. V časoch Veľkomoravskej ríše túto skutočnosť potvrdzujú aj vzácne nálezy, ktoré prekračujú svojim významom hranice zlatomoraveckého regiónu. Zlatý pektorálny krížik v Zlatých Moravciach, veľkomoravská pyxida v Čiernych Kľačanoch a fresky v románskom Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom.
Obec Morowa spočiatku obývali Moravania a v časoch Bela IV. Kumáni, ktorí získali od kráľa opustené okolité lokality. Moravce patrili neskôr Zoborskému opátstvu, od roku 1292 Hunt-Poznanovcom, novej vetve Forgáčovcov a v roku 1386 panstvu Gýmeš. V 16. storočí mesto malo svoj erb a v 17. storočí patrilo Paluškovcom. Prívlastok Zlaté mesto získalo v období panovania kráľa Ľudovíta Veľkého, ktorý šľachticom vydal právo ryžovania zlata.
V roku 1526 začali do južných častí Uhorska prenikať Turci a v roku 1530 boli Moravce prvý krát vypálené. Turci drancovali dediny a unášali ľudí do zajatia a v roku 1543 sa zmocnili Ostrihomu. Z roku 1564 pochádza súpis usadlostí, ktoré boli nútené splácať Turkom dane a odvádzať ich pašovi do Budína. Pred obsadením celej Tekovskej stolice sa uhorský kráľ Ferdinand I. postavil Turkom na odpor a vďaka Forgáčovcom boli v roku 1652 pri Veľkých Vozokanoch porazení.
K najhodnotnejším pamiatkam mesta patria dve jeho dominanty, Rímsko-katolícky farský kostol sv. Michala Archanjela a Kaštieľ Migazziovcov, Svätá trojica a Župný dom.
Kostol je postavený na mieste pôvodného gotického z 15. stor. Dnešnú jeho stavbu od základov postavil Paluška v roku 1747 a neskôr prestaval Kardinál Migazzi. Jeho súčasťou sú vzácne oltárne obrazy a priestranná podzemná krypta, kde odpočívajú miestni zemepáni. Do roku 1910 jeho interiér zdobil gotický oltár a vzácny obraz Klaňanie troch kráľov. V tom istom roku tiež vzácny oltár z obdobia rokov 1440 až 1450, ktorý bol rozobratý a nahradený oltárom Lurdskej Panny Márie od banskoštiavnického rezbára Jozefa Krause. Vzácny oltár, obraz Klaňanie troch kráľov a ďalšie umelecké diela na Slovensku viac neuvidíme.
Na námestí v Zlatých Moravciach v blízkosti Svätej trojice kedysi stál najstarší objekt mesta románsky kostol sv. Petra z 13. storočia. V súčasnosti tvorí súsošie Golgoty kamenná skupina Ukrižovania so šiestimi figurálnymi sochami, ktoré patria k skupine Kalvárií na Slovensku.
Župný dom sa zapísal do histórie mesta po roku 1735 ako panský dom Paluškovcov. Posledné stavebné úpravy zmenili jeho vzhľad až zriadením Tekovského múzea koncom 19. stor. Napriek dlhodobému nevhodnému užívaniu celého objektu jeho dnešný stav nemá na Slovensku konkurenta čo do veľkosti a veku Národnej kultúrnej pamiatky.
Na záver kultúrneho podujatia porozprával študent a budúci historik Janko Adamec o pracovnej disciplíne v zlatomoraveckých cechoch. Za zaujímavú prednášku s prezentáciou poďakovala PhDr. Katarína Beňová Marianovi Tomajkovi a Mgr. Ivane Valkovičovej.
Zlaté Moravce v držbe Forgáčovcov a Paluškovcov
fotocopyrightantonkaiser
