Poukazuje na konkrétne problémy aj keď nie sú najdôležitejšie, dôležité je predsa súdnictvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, volebný zákon či dokončenie decentralizácie verejnej správy. On však ukazuje na problémy, ktoré by sa mali riešiť ako druhoradé, prípadne paralelne s tými podstatnými. Dôležité je, že poukazuje a rieši aj keď radikálnejšie ako sme zvyknutí. Povedzme si pravdu, ak by riešil napríklad rómsku otázku iným spôsobom ako ju riešil, nik by o ňom nevedel, nebol by ani jeden príspevok v médiách o ňom. A ľuďom to stačí.
Prečo im to stačí?
Pretože prešlo takmer štvrť storočia od revolúcie a pozrime sa z okna:
Na súdoch sa pravdy nedovoláme, a ak áno až na tých zahraničných.
V nemocniciach sa o nás starajú „s láskou", lieky drahé a o čakaní vzástupoch v čakárňach ani nehovoriac.
Životná úroveň, priemerný dôchodok či zamestnanosť katastrofálna.
Volebný zákon je nastavený už pre zvolených poslancov aby mali istotu zotrvať celé volebné obdobie. Veď načo zmenu?
A mnoho iného, čo sa dá meniť...
Slovenskému národu to stačí pretože je nasýtený toho čo sa tu dialo, resp. deje. Mali sme tu komunizmus, Mečiara, Dzurindu a teraz sme opäť červení... Áno, môžeme si za to sami, pretože nevolíme aj keď sme bojovali za demokraciu a právo sa rozhodovať demokraticky.
Tento výsledok nezobrazuje voľbu Kotlebu, ale ne-voľbu ako pravicových strán tak aj ľavicových. A ak by bol Kotleba v každom kraji, verím, že by to dopadlo všade tak. Zodpvedná za to nieje pravica ani ľavica dokonca ani volič ale my všetci. Vieme sa poučiť z tohto výsledku?
V knihe Krajina hrubých čiar pani Radičová cituje vetu Ralfa Dahrendorfa, že politický systém sa dá zmeniť za šesť mesiacov, ekonomický za šesť rokov, ale hodnotový až za šesťdesiat rokov.
Čas nám už beží, tak buďme všetci konečne zodpovední.
