Najprv som nemal v úmysle sa trepať do Košíc pre nejaký pochod za život. Ale keď sa spoločenstvo zorganizovalo, nakoniec som prijal ponuku a išiel som........
Nastúpili sme v sobotu na siedmi vlak a za sedem hodín sme začali ,,blúdiť,, po Košiciach s veľkými kabelami.......
To sme všetci deviati - vieš nás nájsť?
Ubytovaný sme boli v oratku na Kalvárií......
Po vyčerpávajúcej ceste sme vyzerali asi takto.......
Po prvom pit-stope sme vyrazili rebelovať do ulíc.......
Miesto pochodu v sobotu večer......
Niektorí sme stihli gréckokatolícku svätú omšu.....
Dodržiavanie ,,pitného,, režimu.......
Samotný pochod ↓
Saleziánske auto - za ním sme išli až po Infinity arénu....
Bolo tam veľmi veľa mamičiek s malými deťmi.......
Pre nás skončil pochod o 16:38,
nastúpili sme do auta a nočnou rellyjazdou sme sa vrátili domov......
Čo ma veľmi prekvapilo: 1) boli rodiny s malými deťmi. Ale aj celkovo tam bolo dosť detí pod päť rokov.......2) ľudia nemali skysnuté tváre. Samí smiech, krik, ,,škrekot,, , piskot radosti. Vyžaroval z nich pokoj a sloboda.....
Tu je pre zmenu ocko s malou......
Teraz sa dohadujú ľudia, či tam bolo 50 000, 60 000 alebo až 100 000 ľudí. Nebolo ich tam toľko! Boli tam všetci. Samí známi. Síce mňa tam nepoznal asi nikto, ale niektorí si prišli na svoje..........
Na otázku, že či tým ľuďom šibe/šibalo, odpovedám že: NIE. To bol jeden z mála okamžikov, čo som videl ľudí, ktorí sa nepoflakovali po uliciach len tak.............
Ak by bol druhý ročník, dúfam, že sa nás tam stretne dvakrát toľko. Oplatí sa tam ísť. Potom má človek iný pohľad na život. Na ten svoj. Ale aj na tých druhých.......
Článok bol 24.9. o 17:00 upravený........
