Knihu som si chcel prečítať hlavne kvôli nášmu malému dvojročnému synovi. Ako prvé ma zaujala myšlienka pod nadpisom knihy: Ako nájsť rovnováhu medzi rodičovskou autoritou a prirodzeným vývojom dieťaťa. Medzi aktívnym zasahovaním a slobodou malého človeka, ktorá je nevyhnutná pre jeho neskorší kvalitný a samostatný dospelý život.
Celá kniha sa zameriava na práva a povinnosti. Prečo? Keď sa nerešpektujú práva, neplnia sa ani povinnosti. Preto sa autor zaoberá dvomi základnými témami: zanedbávanými právami detí a prehliadanými povinnosťami dospelých. Je tam spomínaných veľmi veľa práv a je vysvetlené, čo to robí s deťmi. Ako to zásadne vplýva na vývoj človeka. Niektoré sú smutné alebo kontroverzné. Nezameriava sa na práva z právnického uhľa pohľadu, ale skôr zo strany psychológie a psychopedagogiky.
Je rozdelená na tri časti. Prvá perspektíva sa týka identity dieťaťa, toho, ako vníma seba. Identita sa utvára v prvých rokoch života prostredníctvom výchovy v rodine, vďaka postojom rodičov a ich citlivosti. Dieťa má právo nielen na to, aby mu poskytovali zdravé jedlo, dopriali mu každodenný pohyb, vozili ho na klavír a tanečný krúžok a malo kalendár plný aktivít. Rodič by mal dieťaťu prejavovať lásku, aby vnímalo, že je hodné lásky a tak mohlo budovať zdravú sebaúctu.
3 práva z kapitoly:
Právo nebyť „naprogramovaný" - dieťa sa stáva hračkou svojho okolia. Musí z neho byť veľký vedec, skvelý športovec, umelec či génius. Za nesplnenými očakávaniami sa skrývajú frustracie rodičov, ktorí si na deťoch chcú kompenzovať vlastné neúspechy. Stredobodom všetkého úsilia je ego programátora a jeho zranenie, ktoré by malo naprogramované dieťa uzdraviť.
Právo na nedokonalosť - nárok na dokonalosť dieťaťa býva často pochybný a až pokrytecký. Rodičia ľúbia alebo oceňujú dieťa iba vtedy, keď dosiahne určitý ideál telesnej alebo duševnej dokonalosti. Ideál, ktorý určia práve oni.
Právo nebyť pokladaný za zázračné dieťa - prehnané očakávania rodičov budú deti vnímať ako odsúdenie na večný údel byť najlepší, vyhrávať všetky súťaže, podať maximálny výkon a vo všetkom vynikať.
Druhá perspektíva je o vzťahu ja a ty. Cieľom kapitoly je čo najlepšie vysvetliť vzťah ako prostriedok rastu a výchovy dieťaťa. Každá rodina má vlastný prístup k výchove. Treba ale brať do úvahy to, aby zodpovedala reálnym potrebám dieťaťa.
3 práva z kapitoly:
Právo na utrpenie - dnes je urputná snaha vychovať generáciu odolných a silných ľudí, ktorí trpia, ale neplačú. Naša kultúra rozširuje trend, že bolesť znamená nedokonalosť alebo zlyhanie, ktoré dnešný pokrokový svet plný technológií nesmie tolerovať.
Právo nebyť zasypaný darmi - v živote je omnoho viac toho, čo dostaneme, ako toho, čo darujeme. Dnešné deti nedostávajú dary príležitostostne, sú nimi doslova zasypané. Nie sú pre nich odmenou za to, že sa im niečo podarilo, vnímajú ich ako svoje právo.
Právo počuť pravdu, nielen povinnosť hovoriť ju - deti musia pred dospelými hovoriť pravdu, no rodičia necítia rovnakú povinnosť hovoriť svojim potomkom pravdu. Hovoria im polopravdy a opodstatnené lži. Akoby deti mali povinnosť hovoriť pravdu, ale nemali právo ju počuť. Samozrejme existujú výnimky, kedy sa dieťaťu vzhľadom na svoj vek nepovie celá pravda.
Záverečná časť knihy hovorí o vzťahu dieťaťa s rodinou, v ktorej hlavnými postavami sú rodičia. Dieťa potrebuje takú sieť a kvalitu vzťahov, aká je možná jedine v rodine.
3 práva z kapitoly:
Právo na súrodencov - rodičia majú jedno dieťa a nechcú ďalšie. Niekedy sa na to vyskytujú vážne dôvody, ktoré treba rešpektovať, ale vo väčšine prípadov ide o štýl života a kultúry. Ako jedna z priamych príčin problému je egoizmus, ktorý zvyčajne sprevádzajú výhovorky a hľadanie ospravedlnení. Rozhodnutie mať len jedno dieťa môže negatívne vplývať na zdravý vývoj dieťaťa. Týka sa to najmä jeho identity, ktorá môže byť postavená na pocite výnimočnosti, na tom, že je stredobodom záujmu.
Právo zakúsiť, že som hodný lásky aj vtedy, keď sa mýlim - Urobil si chybu, no i tak ťa mám rád, je posolstvo, ktoré by sme mali adresovať dieťaťu, keď urobí chybu alebo sa dopustí nejakého priestupku. Dať mu najavo, že to, čo urobil, nebolo v poriadku a prejaviť mu lásku. Výchova je umenie prijať dieťa také, aké je a urobiť z neho človeka, akým sa môže stať vďaka láske, ktorú dostane.
Právo nesedieť ustavične pred televízorom - televízia neodbytne zahlcuje život rodiny a detí, pôsobí na všetkých, ktorí sa nechajú lapiť do jej pasce. Zaberá väčší priestor než si mnohí z nás uvedomujú, získava dôležitosť, ktorá jej nepatrí a vstupuje, kam by nemala. Funguje ako opatrovateľka, zabávačka, morálna autorita, únik pred realitou, náhrada, spoločníčka, verná priateľka, dôverníčka. Dospelí by mali sledovať televíziu s dieťaťom a pôsobiť ako filter, ktorý mu pomáha interpretovať to, čo vidí na obrazovke.
