Škola. Tá inštitúcia, ktorá má vzdelávať a pripravovať na život. A nielen vzdelávať, ale aj usmerňovať a viesť k zdravému životnému štýlu. No dnes sa však zdá, že počítače ovládli už aj túto sféru. Vždy ma zaráža to, ako niektoré školy tvoria svoje vzdelávacie programy výlučne na práci s počítačom. Človek by si myslel, že ak už tie detská sedia hodiny za počítačom doma, tak aspoň v škole nie. No opak je pravdou. Nielen, že sedia za nimi aj v škole, ale škola ich aj núti, aby sedeli za nimi aj doma. Domáce úlohy cez e-mail. Práce písané na počítači. Testy spracované počítačovo, samé prezentácie, referáty,... prihlasovanie sa na skúšku, obed či do knižnice cez internet. Vari sa už čoskoro prváci namiesto písania, budú učiť ako prvé ťukať do klávesnice počítača. Je toto normálne? Je takýto vzdelávací proces v poriadku? Psychológovia a učitelia, ktorí kritizovali počítačové voľnoaktivity, teraz toto podporujú? A podporujú to aj lekári? Budeme vychovávať počítačové deti, ktoré nebudú vedieť ako vyzerá napríklad písané veľké F, nebudú vedieť komunikovať a vyjadrením ich pocitov budú smajlíky? To bude budúca komunikácia medzi spolužiakmi, učiteľmi a ich žiakmi? Staneme sa len otrokmi počítačov, ktoré mali pôvodne slúžiť nám na uľahčenie práce, aby sme mali viacej času na iné? Zrazu aký to paradox. A vôbec si to aj uvedomuje niekto? S modernou, dynamicky sa rozvíjajúcou, spoločnosťou však nič nespravíme. Ale to zas neznamená, že veci, ktoré fungovali doteraz roky aj bez týchto výdobytkov modernej techniky a fungovali mnohokrát lepšie a efektívnejšie, treba za každú cenu nahrádzať niečím moderným, nezvyčajným, svetovým a v konečnom dôsledku viac škodiacim ako pomáhajúcim.
