Anton Medvec
Malá úvaha o láske
„Láska je niečo, čo môžeš zanechať po sebe, keď umrieš." Minule som bol na pohrebe matky môjho priateľa. Pohreb ako každý iný. Väčší i menší smútok za stratenou osobou, ale zároveň priestor na to, aby sa človek uvedomil a aspoň na čas pozastavil. Smrť. Každý náš život sa ňou končí. Čierna vrstva zeme prekryje unavené údy a je po všetkom. V očiach príbuzných sa ešte sem-tam na istý čas po rozlúčke objavia slzy smútku, ale časom aj tie zaschnú pod vplyvom zabudnutia. A tento reťazec pokračuje kol-dokola už niekoľko tisíc, ba možno miliónov rokov. Neostane nič a čochvíľa treťou generáciou sa zabudne aj na meno a hrob sa zrovná so zemou a na jeho tušené miesto nebude mať kto položiť ani len kvietok, pretože to bude osoba už neznáma, osoba, ktorú si už nikto nepamätá.
