Unified Field Theory - Jednotná teória poľa, totálny opis- II časť.

Platí nasledovný vzťah:

lebo

Potom z rovnice 11.8. dosadením uvedených rovností dostaneme

Po úprave potom ďalej

Pričom S je plocha ohraničujúca objem V. Predpokladajme, že si vyberieme dostatočne veľkú oblasť (napríklad guľu, pre ktorú r ->∞, r je jej polomer.) Potom na hranici S je priestorová interakcia rovná nule. V tomto prípade 11.9. je možné napísať nasledovne

Aby bol splnený zákon zachovania energie je nutnú postulovať existenciu energie priestorovej interakcie, ktorej objemová hustota je

Celková energia priestorovej interakcie v objeme V je:

Potom pre uzatvorenú sústavu, ktorá pozostáva z priestorovej interakcie platí

V prípade nejakého konečného objemu prvý člen na pravej strane 11.9. nevymizne, preto môžeme rovnicu napísať v tvare

Kde vektor S=K×κ₂.L sa nazýva Poyntingov vektor. Ľavá strana predstavuje celkovú zmenu energie poľa za jednotku času. Preto integrál

treba chápať ako tok energie priestorovej interakcie cez plochu, ktorá ohraničuje daný objem, a preto Poyntingov vektor S je hustota toku – množstvo energie priestorového poľa (interakcie), ktorá pretečie za jednotku času cez jednotku plochy. V dôsledku ľubovoľnosti objemu V vyplýva z rovníc 11.5.

11.5.

a 11.14.

že

Rovnica 11.17 vyjadruje zákon zachovania energie v diferenciálnom tvare pre priestorové pole (interakciu)

K výrazu du/dt treba vysvetlenie, že ako to prejde na parciálnu deriváciu. Tak prejde to tak, že u má premenné takže to musíme zapísať ako u(x,y,z,t) a

Ak výraz du(x,y,z,t) je delený výrazom dt tak

Lebo ∞.0=0, tam ten výraz ( ∂u(x,y,z,t)/∂x)/dt dáva ∞, lebo dt->0 a (niečo/0)=∞, a dx takisto dáva 0, ale je v čitateli. A tak ∞.0=0

Jednotná teória poľa.

Definičný vzťah Jednotnej teórie poľa.

½ sa do vzorca dostala tak, že sa upravili parciálne derivácie interakcií, aby vznikol úplný výraz týchto interakcií, no a chápať sa to dá aj tak, ak použijeme nejakú logiku, že dve interakcie E, H tvoria jednu entitu, K a L tvoria druhú entitu a energia sa rozložila na tieto dve interakcie, ktoré v súčte musia dať 1 energiu pre 1 entitu, preto je tam potom tá jedna polovica, lebo polovica a polovica je práve tá 1 entita. Vo vzorci (1) sú teraz dve entity.

Na pravej strane mame Konšt. Táto konšt znamená, že energia vo vesmíre nevzniká a ani nezaniká. Ak zhustne energia jedného poľa, druhé pole zredne. Túto konštantu je možné previesť cez poyntingov vektor a potom následne celú túto rovnicu upraviť do diferenciálneho tvaru, čím dostaneme fundamentálny opis Jednotnej teórie poľa ako aj jej základnú rovnicu v tvare:

Základný vzorec Jednotnej teórie poľa:

Rovnica (2) je prvý zápis pre snahu vedieť ako elektromagnetické pole pôsobí na gravitáciu. Z tejto rovnice sa dá presne určiť s akým elektromagnetické poľom, s akou intenzitou, s akou frekvenciou ako aj s mnohými ďalšími jeho parametrami dosiahneme, aby sme týmto EM poľom dokázali pôsobiť na gravitáciu na Zemskom povrchu. Je to cesta k UFO technológiám, teda k mimozemskej technológii. Dá sa na tejto rovnici vybudovať celý priemysel, a môžu takto vzniknúť milióny pracovných príležitostí.

Rotačná konštanta je súčasťou pre opis priestorového poľa. Priestor pozostáva z dvoch interakcií – z gravitácie a rotácie a ich fyzikálny rozmer, ktorý vytvárajú sú kilogramy. A teda všetka hmotnosť je v priestore – nie v telesách. Telesá – častice sú tretie fyzikálne pole, ktoré si hmotnosť (kilogramy) odoberajú do seba cez slabú interakciu z priestorového poľa. A takto cez tieto častice sa mení v priestore hustota energie priestorového poľa a vzniká nami pozorovaná gravitácia, ktorá avšak je stále priestorom – fyzikálnym poľom, nie je telesom v našom chápaní.

Rýchlosť svetla sa v závislosti od hustoty priestorového poľa nemení. Ak svetlo vletí do okolia hmotnej hviezdy tak sa zlomí v dôsledku toho, že hustota toku jeho žiarenia v silnejšom priestorovom poli zredla a jeho rýchlosť zostala konštantná. Dá sa to nakresliť aj tzv. geometrickou optikou, je to tzv. neeinsteinovsky opis gravitačnej šošovky.

Priestor je hmota, ktorá má svoj fyzikálny rozmer v kilogramoch. Čím viac je kilogramov v priestore tým je to lepšie pre živú hmotu. My žijeme v slabom priestorovom poli, lebo naša slnečná sústava je teplá len 2,7K. To je katastrofálne málo. Na inteligentný život je vhodnejšie silnejšie priestorové pole ako to, v ktorom žijeme my. Takéto priestorové pole vhodné pre život je aj teplejšie a život v ňom môže existovať aj mimo nejakej hviezdy a voda tam bude v kvapalnom skupenstve.

Naša fyzika ešte vôbec nevie, že od Jouleov na meter kubický – objemovej hustoty energie závisí či bude fyzikálne pole svietiť alebo nie. Ak je vo fyzikálnom poli veľa Jouleov na meter kubický, tak v tomto poli vznikne kvantový jav a toto fyzikálne pole bude svietiť a teda budeme vidieť svetlo. Teraz si predstavte, že aj priestorové pole môže svietiť, ak je v ňom dosť Jouleov na meter kubický. Namiesto fotónu bude v priestorovom poli - priestorón. Ten dokáže tak isto osvetľovať predmety ako fotón, ale s 3D efektom, čo znamená, že predmet je celý osvetlený nezávisle od zdroja z každej strany s veľmi nevýraznými tieňmi.

V hustom priestorovom poli na existenciu života nie je potrebná ani hviezda. Tam môže obiehať okolo centra galaxie vo vzdialenosti niekoľko tisíc svetelných rokov od stredu galaxie planéta bez hviezdy. A celý tento objem s polomerom niekoľko tisíc ly je pásmo života a nemusí tam byť ani jedna jediná hviezda, aby tam teraz kvôli tomu nemohol existovať život. Svetlo bude mať takáto planéta z priestorového poľa, ktoré je tam v kvantovom stave a teda takéto priestorové pole bude svietiť a telesá zohrievať. Vzniká tam potom život aj na planétach, ktoré nemajú hviezdu alebo obiehajú ďaleko od nej, kde fotónmi už táto hviezda nič neohreje. Ako svieti priestorové pole v kvantovom stave sa zo Zeme vidieť nedá. Priestorón sa pri slabej hustote priestorového poľa odovzdáva do priestoru. A my sme (žijeme, existujeme) vo veľmi slabej hustote priestorového poľa, takže nič vidieť nebudeme. Môžeme sa však k tomu dopátrať rozumom, že niečo také existuje ako aj pozorovaním vesmíru v oblasti toho, čomu sa dnes tak populárne hovorí tmavá energia. Táto energia nie je vôbec tmavá, ale je vskutku a naozaj ohromne svetlá, tmavá je iba pre nás.

Zákon zachovania hybnosti: Maxwellov tenzor napätia.

Zákon zachovania hybnosti odvodíme pre hmotné body (ich fyzikálny rozmer je v [kg]) priestorového fyzikálneho poľa, ktoré sa nachádzajú v priestorovom poli za predpokladu, že neuvažujeme tretie fyzikálne pole zviazaného s nejakou časťou priestorovej hmoty [kg] priestorového poľa, teda že neuvažujeme látkové prostredie. Hmotné body [kg] priestorového poľa sa nachádzajú vo vákuu, ale toto vákuum je tvorené priestorovým poľom, preto existuje aj výraz hustejšie alebo redšie vákuum.

Ak zoberieme do úvahy, že hybnosť hmotného bodu priestorového poľa je p_i=m_i.v_i [kg.m.s-1], (kde v_i>>c1) môžeme napísať rovnicu

Alebo v integrálanom tvare

(12.1)

Kde p je hybnosť sústavy hmotných bodov priestorového poľa.

Keď zoberieme do úvahy rovnice (6.1), (6.2), (6.3)

(6.1)

Odtiaľ

Ďalej

(6.2)

Odtiaľ

(6.3)

tak

Teraz môžeme dosadiť do (12.1) za ρ(r,t) a ρ(r,t).v výrazy uvedené vyššie tak, že:

(12.2)

Lebo

Lebo vektorový súčin dvoch vektorov A, B je vektor kolmý na rovinu vektorov A, B a platí

A×B = [A,B] = -[B,A]= -(B×A) = -B×A = A.B.sinϕ_AB.e ,

kde e je jednotkový vektor v smere kolmom na rovinu A, B. Vektorový súčin možno písať v tvare determinantu.

Do (12.2) pripočítame teraz nulu.

Ak rovnicu

vynásobíme κ₂.L(r,t), tak

(12.2a)

A rovnicu

vynásobíme vektorovo výrazom (-1/4πκ₁).K(r,t), tak potom dostaneme

a odtiaľ potom bude

(12.2b)

Pripočítaním nuly s rovnicami (12.2a), (12.2b) do rovnice (12.2) dostaneme

12.2c

Posledný výraz (integrál) v rovnici upravíme pre následné ďalšie využitie na tvar

12.2d

Kde c1=√(4π.κ₁.κ₂) je konštanta najmenšej rýchlosti priestorového poľa.

Rovnicu sme vynásobili jednotkou κ₂/κ₂ formou tak, aby sme dostali konštantu κ₂ do menovateľa a κ₂ v čitateli ku vektoru L(r,t). Toto použijeme neskôr na zistenie, že priestorové pole je nositeľom hybnosti.

Vektor sa dá rozpísať na zložky do tvaru:

Prvá zložka vo výraze (12.2c)

sa da prepísať do tvaru, keď platí

Kde 

je tenzor gravitačného poľa.

Z uvedeného plynie, že T_ik = 2.(1/4π.κ₁).K_i.K_k.e_i - δ_ik. (1/4π.κ₁).K².e_i , kde K²=+K₁²+K₂²+K₃² , a δ_ik je Kroneckerov symbol: δ_ik=0 pre i ≠ k, a δ_ik=1 pre i=k.

Pre tenzor platí, že T_ij = T_ji. Preto môžeme napísať maticu tenzoru.

Z toho potom

kde K²=+K₁²+K₂²+K₃² , a δ_ik je Kroneckerov symbol: δ_ik=0 pre i ≠ k, a δ_ik=1 pre i=k.

Podobne druhý výraz rozpíšeme

Kde

je tenzor rotácie (rotačného poľa)

Z uvedeného plynie, že T_ik = 2.κ₂.L_i.L_k.e_i - δ_ik. κ₂.L².e_i , kde L²= L₁²+L₂²+L₃² , a δ_ik je Kroneckerov symbol: δ_ik=0 pre i ≠ k, a δ_ik=1 pre i=k.

Pre zložky tenzora platí, že T_ij = T_ji. Preto môžeme napísať maticu tenzoru rotácie.

Z toho potom

kde L²=+L₁²+L₂²+L₃² , a δ_ik je Kroneckerov symbol: δ_ik=0 pre i ≠ k, a δ_ik=1 pre i=k.

Integrant v prvom integráli sa dá vyjadriť do súčtovej matice divergencie gravitácie a rotácie a zložky tejto matice tenzora priestorového poľa budú

Jednotná teória poľa:

V jednotnej teórii poľa je možné zapísať súčtovú maticu divergencie gravitácie, rotácie, elektrickej a magnetickej sily a zložky tejto matice ako tenzora PEM – priestorovo (gravitačno-rotačno)-elektromagnetické pole – alebo Jednotné pole budú:

Je hustota hybnosti priestorového poľa, kde c1=√(4πκ₁.κ₂ ) je konštanta najpomalšej rýchlosti priestorového poľa.

Jednotná teória poľa:

Celková hustota hybnosti polí P a EM dohromady je konštantná.

Priestorová interakcia, pokračovanie. S prihliadnutím na 12.9 a 12.11 sa dá 12.2 vyjadriť v tvare:

(12.13)

Jednotná teória poľa:

Priestorová interakcia:

Ak použijeme na pravú stranu Gaussovú vetu, tak dostaneme

(12.14)

V jednotnej teórii poľa bude mať uvedený výraz tvar:

(12.14b)

Výraz (12.14) môžeme zpísať aj ako

(12.15)

Kde n_k sú zložky vonkajšej normály n ku ploche S, ktorá obklopuje objem V. V prípade, keď uvažovaný objem je dostatočne veľký, aby na hranici bolo priestorové pole (interakcia) zanedbateľné malé, potom integrál po ploche sa rovná nule a máme:

(12.16)

Odtiaľ vyplýva, že zákon zachovania hybnosti bude splnený ak postulujeme, že g predstavuje hustotu hybnosti priestorového poľa. Teda priestorové pole (gravitácia a rotácia) je nositeľom hybnosti. Výraz

(12.17)

Je celková hybnosť priestorového poľa v objeme V.

Z (12.16) a (12.17) vyplýva, že

Priestorové pole má teda hybnosť. Priestorové aj elektromagnetické pole má hybnosť a vyjadrí sa vzťahom jednotnej teórie poľa:

V prípade konečného objemu V treba objasniť vzťah (12.14), resp. (12.15). Preto treba pripustiť v priestorovom poli existenciu toku hybnosti, ktorý je vyjadrený výrazom:

(12.20)

Zrejme tok hybnosti na rozdiel od toku energie, nie je skalár, ale vektor. Tenzor 

umožňuje previesť úlohu nájdenia sily, ktorá pôsobí na sústavu častíc na výpočet plošného integrálu (12.20) a výrazu:

Skutočne, výsledná sila pôsobiaca na častice (body poľa) je:

(12.24)

Sila F(P1) vyjadruje tlak na plochu S, ktorý je vytvorený priestorovým poľom P pozostávajúceho z gravitačného a rotačného poľa (rotáciou). A sila F(P2) predstavuje silu, ktorá pôsobí na objem V. Vektor n(P) je jednotkový normálový vektor na plochu S od priestorového poľa.

Sila F(EM1) vyjadruje tlak na plochu S, ktorý je vytvorený elektromagnetickým poľom pozostávajúceho z elektrického a magnetického poľa. A sila F(P2) predstavuje silu, ktorá pôsobí na objem V. Vektor n(EM) je jednotkový normálový vektor na plochu S od elektromagnetického poľa.

Jednotná teória poľa:

Sila F(PEM1) vyjadruje tlak na plochu S, ktorý je vytvorený priestorovým poľom a elektromagnetickým poľom, teda jednotným poľom s pozostávajúceho z gravitačného, rotačného (rotácie), elektrického a magnetického poľa. A sila F(PEM2) predstavuje silu, ktorá pôsobí na objem V od jednotného poľa pozostávajúceho z gravitačného, rotačného (rotácie), elektrického a magnetického poľa. Vektory n(P) a n(EM) sú jednotkové normálové vektory na plochu S od priestorového poľa a elektromagnetického poľa, kde n(P)+n(EM)=n(PEM)

Takže takto nejako vyzerá skoncipovaná Jednotná teória poľa v úplnom (totálnom) opise až maxwellov tenzor napätia.

Na základe uvedeného identifikujeme, že existuje ďalšie fyzikálne pole, ktoré je podobné čo do fyzikálneho opisu a zápisu vo svojich vzorcoch ako je elektromagnetické pole, ale je odlišné od neho v konštantách a v interakciách.

To ďalšie pole je priestorové pole – priestorová interakcia a odlišuje sa od elektromagnetického poľa tým, že za elektrickú silu dosadzujeme gravitačnú silu, za magnetickú silu dosadzujeme rotáciu, za elektrický náboj v coulomboch dosadzujeme hmotnosť v kilogramoch, za permitivitu dosadzujeme gravitačnú konštantu, za permeabilitu dosadzujeme rotačnú konštantu a zápis vzorcov pre obe fyzikálne polia zostávajú rovnaké s výmenou uvedených veličín.

Že je to tak, bolo ukázané v tomto blogu, kde som pre priestorové pole odvodili I a II pár maxwellových rovníc opisujúcich toto pole, podobne ako to je u elektromagnetického poľa. Získali som takto opis dvoch fyzikálnych polí, medzi ktorými je podobnosť a odlišnosť. Z týchto dvoch opisov fyzikálnych polí je možné vydedukovať, že bude existovať Teória podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí.

A prečo troch fyzikálnych polí? Lebo, ak túto teóriu použijeme, tak zistíme, že existuje okrem týchto dvoch polí ešte jedno fyzikálne pole, ktoré bude podobné s predchádzajúcimi dvoma poliami, ale zároveň od nich odlišné. Ďalšia podobnosť a odlišnosť ako u troch fyzikálnych polí sa pre vyšší počet fyzikálnych polí urobiť nedá a teda z toho sa potom odvádza, že svet pozostáva z troch fyzikálnych polí.

Teória podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí je o logike a nie je v nej žiadny fyzikálny zápis. Táto teória je otvorená pre ďalších a môžu na nej pracovať aj iní ľudia. Ľahko zistíme, že ide o najfundamentálnejšiu teóriu a mala by stáť na začiatku každej výučby fyziky. Elektromagnetické pole som označil ako druhé pole, priestorové pole ako prvé pole a časticové pole som označil ako tretie pole.

Odtiaľto si ľahko spočítame všetky interakcie, ktoré existujú. Každé pole pozostáva z dvoch interakcií a z jednej časovej interakcie. Časová interakcia je silová interakcia a spôsobuje, že fyzikálne pole bude jej pričinením nadobúdať objem. Ak fyzikálne pole nenadobúda objem, tak čas pre toto pole stojí. Zistíme, že celkový počet interakcií v prírode je sedem a ďalej zistíme aj to, že každé fyzikálne pole má svoj čas. Časová sila má pre každé fyzikálne pole iné vlastnosti.

Pre prvé a druhé pole sa vlastnosti tejto časovej sily prejavujú tak, že pre druhé pole je rýchlosť časovej interakcie obmedzená zhora a pre zdola nie je obmedzená a pre ďalšie pole – prvé pole je rýchlosť časovej interakcie obmedzená zdola a zhora nie je obmedzená a táto časová interakcia je pre tieto dve polia vyjadrená rýchlosťou v metroch za sekundu.

Vlastnosti časovej interakcie pre tretie pole treba určiť. Využije sa na to logika. Pre prvé pole je plynutie časovej interakcie do nekonečna, ale s rýchlosťou z obmedzením zdola, pre druhé pole je plynutie časovej interakcie do nekonečna, ale s rýchlosťou z obmedzením zhora, pre tretie pole je obmedzenie zhora aj zdola, ale toto plynutie časovej interakcie pre tretie pole, ak u predchádzajúcich dvoch je nekonečné plynutie časovej interakcie, tak u tejto časovej interakcii pre toto tretie pole musí byť plynutie času konečné, teda časová interakcia pre tretie fyzikálne pole trvá nejakú chvíľu a potom sa zastaví a čas pre toto pole ďalej už neplynie.

Toto časové trvanie môže byť konštanta a tieto konštanty sú dve, lebo silné pole má svoju konštantu konečného plynutia času ako aj slabé pole má svoju konštantu konečnosti plynutia času, ale pri rozdielnych rýchlostiach nadobúdania objemu týchto polí. Tie konštanty konečnosti plynutia budú pravdepodobne vystupovať aj v Teórii všetkého, kde budú v jednom fyzikálnom zápise vyjadrené všetky interakcie.

Na základe Teórie podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí zistíme, že hmota je trojjediná. Hmota teda existuje v troch formách, ktoré sú jedno. Fyzikálne pole má vedomie. Vedomie a inteligencia to je atribút hmoty. Vedomie majú dve fyzikálne polia a to priestorové pole – to je dobro, snaží sa všetko zjednocovať, dávať pokoj a lásku. Potom má vedomie aj elektromagnetické pole, snaží sa všetko zabiť, rozbiť, zničiť, dáva nenávisť a nepokoj. Tretie fyzikálne pole nemá vedomie, lebo na základe Teórie podobnosti a odlišnosti troch fyzikálny polí sa na to už vyčerpali možnosti, jedno vedomie môže byť dobré, ďalšie vedomie môže byť zlé a tretia možnosť neexistuje, ide teda o nevedomie. Táto trojjedinosť hmoty sa podobá na odkaz na kresťanského Boha, že je v troch osobách, ktoré sú jedno. Tu však vidíme len dve osoby, ak pod osobou budeme chápať vedomie a nie je táto trojica ani svätá, lebo je v nej elektromagnetické pole, ktoré je zlo. Pravdepodobne ide o odkaz na štruktúru hmoty, bolo by treba zistiť kto bol prvý kto sa takto presne vyjadril, že Boh je v troch osobách, ktoré sú jedno, lebo sa to podobá na Hmota je v troch formách, ktoré sú jedno. V biblii to tak nie je o Bohu nikde uvedené ako som to napísal (zatiaľ som to nenašiel, ak niekto nájde, nech to napíše do diskusie), nie je tam o tom ani zmienka, z ktorej by sa mohlo odvodiť takéto tvrdenie o troch osobách, ktoré sú jedno. Ako sa to potom dostalo do katolíckej náuky, kedy a kým? Otázky na, ktoré som nenašiel ešte odpoveď. Aj staroegyptské náboženstvo malo bytosť v troch zložkách, len tam išlo o to, že sa jednalo o každú vedomú živú bytosť, ktorá chodila po zemi. Staroegypťania by nám mali čo vysvetľovať ohľadne toho všetkého, asi boli tiež na stope Teórii podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí.

Postup pre zjednocovanie fyzikálnych polí.

Fyzikálne polia sa zjednocujú tak, že musíme mať najprv urobené opisy fyzikálnych polí, ktoré chceme zjednotiť. Ak sú tri fyzikálne polia, tak budú existovať aj tri opisy fyzikálny polí.

Teória elektromagnetického poľa je opis druhého fyzikálneho poľa

Teória priestorového poľa – priestorovej interakcie je opis prvého fyzikálneho poľa

Teória časticového poľa – tretieho fyzikálneho poľa je opis tretieho poľa

Tieto tri fyzikálne polia nám dokážu opísať svet na 90%. Z nich je možné potom skúmať prírodu ako aj elementárne častice.

Jednotná teória poľa je prienik medzi Teóriou elektromagnetického poľa a Teóriou priestorovej interakcie, a je ju možné skoncipovať veľmi rýchlo, ak tieto dve teórie už máme hotové. A ako som ukázal v tomto blogu Teória priestorovej interakcie je už skoncipovaná a ide o ten istý fyzikálny zápis ako u elektromagnetického poľa s výmenou síl a konštánt, čím sme dostali túto Teóriu priestorovej interakcie. Na základe toho sa potom následne podarilo skoncipovať Jednotnú teóriu poľa. Pre skoncipovanie Teórie všetkého je potrebné mať urobenú Teóriu časticového poľa. Potom prienik medzi všetkými troma teóriami – Teóriou elektromagnetického poľa, Teóriou priestorovej interakcie a Teóriou časticového poľa nám dáva Teóriu všetkého, ktorá zlučuje všetky interakcie do jedného fyzikálneho zápisu.

Jednotná teória poľa alebo Teória všetkého sa vyjadruje prakticky jedným fyzikálnym zápisom na podklade dvoch alebo troch skoncipovaných teórií – prvého až tretieho fyzikálneho poľa.

Skoncipoval som dve fyzikálne teórie a urobil konspekt k piatim fyzikálnym teóriám.

Mnou skoncipované teórie:

1.Teória priestorového poľa – priestorovej interakcie
2.Jednotná teória poľa

Mnou vytvorené konspekty teórií:

1.Teória podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí
2.Teória časticového poľa
3.Teória všetkého
4.Teória špeciálnej relativity prvého poľa
5.Teória kvantového javu

Ak sa niekomu zdá, že mám veľa teórií takmer skoncipovaných, tak je to preto, že ak máte jednu teóriu správne, tak sa vám z nej odvádza ďalšia teória.

Napríklad Teória časticového poľa. Tak ju mať hotovú znamená, že súčasne budete mať hotovú aj Teóriu všetkého, za predpokladu, že sú skoncipované – Teória elektromagnetického poľa a Teória priestorovej interakcie. A ako vieme, tieto dve teórie sú už skoncipované.

Intenzita príťažlivej sily akéhokoľvek fyzikálneho poľa sa vyjadruje ako sila lomeno hmotnosť nejakej časti daného fyzikálneho poľa. Ak sú tri fyzikálne polia, tak sú aj tri fyzikálne rozmery hmotnosti. Z týchto troch fyzikálnych rozmerov hmotnosti sú známe dva, a to kilogramy a coulomby. Priestorové pole má hmotnosť v kilogramoch a elektromagnetické pole má hmotnosť v coulomboch. Pre tretie (časticové) fyzikálne pole si fyzikálny rozmer hmotnosti treba definovať. Podarilo sa mi ho určiť a nazval som ho silaslabóny – sb, pochopiteľne bude potrebné im dať aj nejaký medzinárodný názov.

Intenzita gravitačného poľa je sila lomeno hmotnosť v (kg), intenzita elektrického poľa je sila lomeno hmotnosť v (C), intenzita časticového poľa je sila lomeno hmotnosť v (sb). Vidíme, že pre intenzitu príťažlivej sily akéhokoľvek fyzikálneho poľa máme jeden a ten istý fyzikálny zápis s výmenou fyzikálnych rozmerov. Odtiaľto musí byť aj zrejmé, že prečo sa newtonov gravitačný zákon ponáša na coulombov zákon.

Tretie fyzikálne pole pozostáva z dvoch interakcií a to zo silnej a slabej interakcie. Tieto dve sily sú orientované proti sebe na tej istej priamke a preto aj fyzikálne rozmery pre ich intenzitu sú rovnaké a teda sa môžu odčítavať. Čím je polomer r poľa bližšie k nule, tým je rozdiel týchto intenzít väčší, a čím je veľkosť polomeru r ďalej od nuly, tým je rozdiel intenzít menší.

Tretie fyzikálne pole teda pozostáva z dvoch polí – zo silného a zo slabého poľa a obe polia majú hmotnosť v silaslabónoch a každé pole váži rozdielne a pre každé pole sa intenzita určuje osobitne, teda sila lomeno hmotnosť v (sb) časti silného poľa, sila lomeno hmotnosť v (sb) časti slabého poľa. Silné pole váži viac ako pole slabé. Obe polia však musia byť spojené, lebo vzájomným pôsobením na seba sa vytvára ich fyzikálny rozmer hmotnosti, teda silaslabóny. A to je zhruba konspekt pre Teóriu časticového poľa.

Na základe uvedeného je zrejmé, že by som vedel skoncipovať Teóriu časticového poľa. Táto teória čo do svojho opisu bude jednoduchšia ako Teória elektromagnetického poľa alebo Teória priestorovej interakcie. Dôvodom zjednodušenia je, že v tejto teórii z opisu vypadáva rotácia. Vychádzajme z Teórie podobnosti a odlišnosti troch fyzikálnych polí. Z nej nám pre rotáciu vychádzajú tri fyzikálne rozmery a to otáčky za sekundu akoby točenie doprava, ampér na meter akoby otáčky doľava a ďalšia možnosť je nerotácia, teda žiadna rotácia alebo netočenie. A toto netočenie spadá do opisu tretieho fyzikálneho poľa, teda v opise vypadnú diferenciálne charakteristiky matematicky označované ako rot.

Lenže na skoncipovanie Teórie časticového poľa nemám motiváciu. Skoncipoval som Jednotnú teóriu poľa a videl som ako sa k tomu okolie postavilo. Keby som skoncipoval Teóriu časticového poľa, tak zároveň by som mal skoncipovanú aj Teóriu všetkého. Z toho by potom plynuli problémy, ktorých som si už pri jednej teórii zažil dosť.

Kto môže nech mi pomôže spropagovať túto Jednotnú teóriu poľa, ktorú som v tomto blogu uviedol v celom opise.

Jednotná teória poľa a tento dokument o nej je moje duševné vlastníctvo. Autorom "Jednotnej teórie poľa" som ja. Tento dokument možno kopírovať a zverejňovať ako celok a len pre nekomerčné účely. Pre komerčné účely je potrebný môj písomný súhlas. V zverejnenom texte dokumentu musí byť aj tento odsek s podmienkami zverejnenia, moje meno ako autora, kontakt na mňa a dátum zverejnenia, v tomto tvare:

Autor:
Stanislav Apjar
stanoap@yahoo.com
zverejnené: 18.4.2013



Dôležitý je rozum. Ak sa s rozumom pozriete na nejaké fakty, tak môžete prísť na niečo nové, na správne postupy a tak podobne, ktoré privedú človeka k novému poznaniu alebo k lepšiemu životu.

Rozum sa dá uplatniť aj na politiku. Napríklad ako po roku 89 sa malo postupovať, aby sme tu mali niečo lepšie než máme teraz? Keby tí, čo sa dostali po roku 89 do politiky rozmýšľali, tak by pochopili, že konali a konajú svojimi rozhodnutiami proti ľuďom.

Napríklad taká privatizácia. Väčšia blbosť sa ani urobiť nedala v tomto smere. Postupovať sa malo úplne inak. Vychádzajme z predpokladu ako fungovalo socialistické hospodárstvo. Všetky tržby socialistického podniku išli do štátnej kasy a z nej sa direktívnym rozhodnutím peniaze prerozdeľovali.

Tak sa mohlo stať, že ziskový podnik mohol dotovať podnik neziskový, čím oba podniky akoby nemali dosť peňazí. Z toho vzniklo, že socialistické hospodárstvo je nekonkurencieschopné voči západnému, čo bola aj pravda. Ale zároveň mal každý prácu, bývanie, čo jesť, proste o základné potreby človeka bolo postarané.

A dnes je situácia aká? Viac ako 400 tisíc nezamestnaných, chudoba, veľa ľudí nemá uspokojené základné potreby a žije v úplnej chudobe, čo za minulého režimu neexistovalo. Toto sme nechceli. Chceli sme sa životnou úrovňou priblížiť k Rakúsku, k Nemecku, ale nie že sa vzdialime od životnej úrovne, ktorú sme tu už mali pred rokom 89.

Ako bolo treba postupovať? Bolo treba urobiť tri zoznamy podnikov v štáte. Jeden zoznam by obsahoval podniky, ktoré odovzdávali do štátnej kasy viac peňazí ako dostávali späť na svoj chod, druhý zoznam by obsahoval zase podniky, ktoré dostávali viac zo štátnej kasy ako do nej dávali a tretí zoznam by obsahoval strategické podniky.

Podniky z prvého a z druhého zoznamu by nešli do privatizácie, ale do prenájmu, ktorý by trval určité obdobie, dokiaľ by nový vlastník – prenajímateľ nepreukázal, že dokáže splniť podmienky, za ktoré dostáva podnik. Jednoducho by sa konkurzom vybral vlastník, ktorý by mal podnik v prenájme za určených podmienok.

Zisk podniku po zdanení by bola jeho odmena ako aj nejaký paušálne dohodnutý plat. Načo by to bolo dobré? Nato by to bolo dobré, aby sa určilo množstvo peňazí, ktoré sa má vrátiť do ekonomiky.

V socialistickom hospodárení bola situácia taká, že príjem podniku išiel do štátneho rozpočtu a z neho sa prerozdeľovalo na výstavbu bytov, na dôchodky, sociálne zabezpečenie, školy, nemocnice a pod. a časť z príjmu sa vracala do podniku na jeho chod. My keď chceme, aby trhový mechanizmus nám nahradil plánované hospodárstvo a vytvorili tak podmienky pre konkurencieschopnosť podniku so zachovaním sociálnych statusov musíme dostať peniaze do obehu, aby sa prerozdelili cez trh.

Do obehu ich však nedostaneme tak, že ziskový štátny podnik sprivatizujeme a všetok príjem podniku dáme len do jedných rúk a príjmy zamestnancov zostanú rovnaké. Takto by sa vytvorila situácia ešte horšia ako pred privatizáciou, lebo všetok zisk, čo vtedy išiel do štátnej kasy ide potom len do rúk jedného majiteľa a čo bolo z príjmu daného podniku cez štát na prerozdeľovanie na sociálne programy už nie je nič na prerozdelenie, má ich nový miliardár – tie peniaze. Musíme podniku, ktorý dávame do prenájmu s výhľadom na prevzatie do súkromných rúk určiť aká v ňom bude zamestnanosť a aký minimálny plat tam bude.

Takto sa malo postupovať po roku 89. Potom by vyšlo napríklad pre VSŽ, že pri ich odovzdaní do rúk súkromnému vlastníkovi by musela byť v ňom zamestnanosť 15000 ľudí s minimálnym platom 70000 Sk t.j. 2324 eur, aby sme dosiahli cez trh prerozdelenie peňazí, ktoré sa predtým rozdeľovali direktívne. Takto by sme sa pre tento podnik dostali k platom, aké boli v západnej Európe.

Čo by to znamenalo? Znamenalo by to, že 15000 ľudí by sa snažilo tieto zarobené peniaze minúť v mieste svojho bydliska, tak okamžite by sa vytváral trh so službami a nové súkromné podniky v danom regióne – už vzniknuté v nových trhových podmienkach, ktoré by uspokojovali potreby daného trhu. Len z toho jedného podniku by sa za mesiac vylialo do regionálnej ekonomiky Košíc a okolia 1,05 miliardy Sk, t.j. 34 853 615 eur.

Lenže čo sa urobilo? Dalo sa to jednému vlastníkovi bez podmienok. Ten platy nezvýšil, ale nechal tak a do ekonomiky sa z podniku vylialo 5 krát menej peňazí, čím sa samozrejme absolútne nedosiahla úroveň západnej Európy, ktorú sme tak túžobne chceli dosiahnuť a za ňu v roku 89 štrngali kľúčmi na námestiach.

A obdobne by sa postupovalo aj u ostaných podnikoch zo zoznamu podnikov, ktoré dávali viac do štátnej kasy ako z nej dostávali naspäť. Pre každý jeden podnik by sa vytvorili podmienky prenájmu – vypočítal by sa pre neho minimálny plat pre zamestnanca a po niekoľkoročnom ich dodržiavaní by sa podnik stal majetkom prenajímateľa.

Tak takto nejako sa mala robiť privatizácia a nie, že sa z ľudí narobia otroci, ktorí si za svoju mzdu nemôžu nič dovoliť a tak sa ani nevytvoril trh pre podnikanie pre väčšinu ľudí, ktorí by podnikali, keby bol trh dostatočne silný.

Pri podnikoch z druhého zoznamu, kde podniky dostávali viac zo štátneho rozpočtu ako do neho dávali, by sa postupovalo obdobne, ale s tým rozdielom, že minimálny plat by v ňom zostal taký ako bol predtým, nezvyšoval by sa a majetkom podniku by sa ručilo na úver, aby podnik získal čas na reštrukturalizáciu a nájdenie nových trhov a konkurencieschopnú výrobu.

Taktiež pre vedenie tohto podniku by sa hľadal prenajímateľ, ktorý si bude môcť ponechať zisk, ak ho dosiahne a ktorý by dostával dovtedy len nejaký plat.

A čo sa urobilo? Tieto podniky zhrabli ľudia v divokej privatizácii, aby následne rozpredali ich majetok a na tom zbohatli. Takže niekoľko ľudí zbohatlo, ale tisíce ľudí stratilo prácu a perspektívu na prácu vo svojom regióne. Vidíme len na tomto jednom príklade, že robiť sa to dalo úplne inak.

Ale uverili sme akože ekonómom a vyšlo z toho len to, že tí ekonómovia boli len obyčajní hlupáci, lebo čo navrhli, tak to nemohlo vôbec fungovať v prospech národa a väčšiny ľudí. Tak načo sú ekonomické školy? Vidíte, že sú nanič. Učiť sa má rozmýšľať a odmeňovať sa má produkcia nového poznania, nového riešenia problému. Nie, aby sa vertlikovali naučené frázy a cez diplom si nejaký hlupák, čo nevie rozmýšľať a spájať fakty získal pozíciu, že privedie ľudí do tragédie.

Keby sa tak postupovalo ako som uviedol ohľadne privatizácie podnikov, tak sme teraz ako krajina na tej istej úrovni v platoch a vo výške dôchodkov ako trebárs Nemecko, Nórsko, Dánsko alebo Rakúsko.

Vidíme, že uplatňovanie rozumu má širší záber a nemožno ho vyjadrovať len cez akademické vzdelanie. Niekto kto nebude mať akademické vzdelanie môže mať lepšie schopnosti riešiť nejaký problém ako ten kto ho má. Všetko je to len otázka faktov a dostupného poznania, z ktorého treba vychádzať pri riešení úlohy. Uviedol som len drobný príklad ako bolo treba riešiť napríklad prechod z plánovitého hospodárstva na trhové, aby sme si zachovali aspoň rovnakú, ak nie vyššiu životnú úroveň akú sme mali. Ukázal som, že ako sa mali riešiť úlohy aj iné ako len fyzikálne, aj keď mne sa najlepšie riešia úlohy fundamentálnej fyziky.

Na záver ešte raz zopakujem, že som schopný skoncipovať Teóriu všetkého, pretože som schopný skoncipovať z konspektu, čo už mám Teóriu časticového poľa. A mať Teóriu časticového poľa znamená mať aj Teóriu všetkého, ak už máme skoncipované – Teóriu elektromagnetického poľa a Teóriu priestorovej interakcie. A ako bolo ukázané tieto dve teórie sú už skoncipované. Teória časticového poľa je na opis najjednoduchšia teória. Vypadáva z jej opisu rotácia a vzorce, ktoré v nej budú sú už v Teórii elektromagnetického poľa a v Teórii priestorovej interakcie, treba len vedieť čo treba z týchto teórii vybrať a dať ich do opisu časticového poľa a tak by potom tá Teória časticového poľa bola v podstate za okamžik hotová a s ňou aj Teória všetkého.