Tento malý trpaslíči detektív so snobskými spôsobmi, chytrou hlavičkou a zmyslom pre absurdnosť ma vzrušoval, inšpiroval a zapĺňal prázdne miesto po mnohých – slávnych – ale nudných a podľa mňa „otrepaných“ príbehov z prostredia sci-fi a fantasy.
Očarene som sa prizerala Timothymu, keď sa v bare Stardust uchechtáva pri rozhovore s barmanom a potriasa pritom modrými vlasmi so zlatými končekmi dokonale zladenými s modrým sakom a hlasitým smiechom vyrušuje zamilovaný párik v kúte...Alebo keď sa na vernisáži moderného umenia prechádza medzi snobmi vo svojej smaragdovozelenej bundičke, opäť dokonale ladiacej s vlasmi...Naopak, sťahujem kútiky úst keď berie spravodlivosť do vlastných rúk, keď jeho dobre mienený úmysel vychádza nanivoč, keď sám zapadá do koloritu Sveta, s ktorým v hĺbke duši nesúhlasí. Absurdne žiarlim, keď sa v jeho blízkosti ocitne ženská postava, cítim ľútosť keď mu po tvári stekajú slzy a je na konci svojich síl...na druhej strane, občas ma zaráža jeho cynickosť...
Objavila som ho vo výbere sci-fi poviedok – Experiment človek, a tu mal k dispozícii len obmedzený priestor pre svoj talent a jeho stopy sa nateraz strácajú v hmlách a dohadoch. Som však rozhodnutá pátrať po ňom ďalej a prežiť s ním ešte jedno dobrodružstvo. Aj keď, každé dobrodružstvo sa končí slzou.../zase jeden odkaz na špionážny príbeh/. Zároveň týmto vzdávam hold spisovateľovi, vďaka pán Prokop.
Haf: Vlastne tým chcem povedať, že ma tieto príbehy vrátili do sveta citov, vyvolali vo mne záujem a naozajstnú vášeň pre dobrý príbeh. A nakoniec, pomohli my nabrať odvahu do učenia na skúšky /samé to dosti biflovateľné veci.../
