I. Úvodom

Práve sedím v práci. Počúvam zremixovanú Nirvánu s technom a vôbec, ale vôbec sa neviem sústrediť na prácu. Mám v sebe redbull, nejaké smrady z bufetíku dolu v budove. Niekedy sa zmýšľam, prečo tam chodím a kupujem tie podradne chemické potraviny za cenu, ktorá zodpovedá 1.5 násobku daných produktov v ostatných bufetoch.Asi z pohodlnosti. Proste je najbližšie.A pohodlný teda som, a lenivý, ale veď každý sme nejaký.Myslím na chlapca, ktorý pre mňa v mojom živote najviac znamenal, ktorý mi najviac ublížil, a ktorého strašne milujem aj keď neviem, čo on cíti ku mne nakoľko sa stalo čo sa stať asi malo a dnes už nie sme spolu. Nedokážem naňho zabudnúť, nedokážem sa naňho nahnevať, jediné čo dokážem je milovať ho.Neustále sa mi vracajú spomienky na krásne aj škaredé chvíle nášho spoločného života. Proste neviem, ako urobiť stop. Kiež by bol spôsob ako povedať mozgu STOP. STOP, NELUBIT! Ak to niekto vie, prosím, pomôžte.Je to ťažké, aj keď si to nechcem pripustiť, život ma naučil byť silným, no toto je silnejšie ako Ja, ako všetko čo som kedy zažil.Som ako v začarovanom kruhu, stále sa mi vracajú obrazy, zvuky, všetko sa to mixuje, súčasnosť s minulosťou. Stále vidím všetko pekné, čo som zažil s mojím chlapcom, potom čo zle sa medzi nami stalo, potom zasa výčitky, potom hnev, potom zúfalosť z toho, že teraz je s iným a na mňa si ani len nespomenie. Všetko dookola a na mozgu veľkým červeným nápis, PREČO a potom to preblikne na KDE SOM SPRAVIL CHYBU...Potom si poplačem, a je mi ešte horšie ako predtým, cítim sa byť slabý.No ale teraz už neplačem. Viem, že už nechcem aby sa ku mne vrátil. Nemalo by to žiadny zmysel, bolo by to horšie ako predtým, už nikdy by som mu nedokázal veriť, bol by som podozrievavý a žiarlivý. Bolo by to peklo. Ľúbim ho, z celého srdca by som chcel byť pri ňom, ale rozum mi to zakazuje a upozorňuje ma na to ako by to dopadlo.Človek ktorý miluje, nikdy neopustí milovanú osobu, i keď sa mu do cesty postaví oveľa zaujímavejší objekt. Viem to z vlastnej skúsenosti. Nikdy by som ho neopustil kôli krajšiemu, alebo atraktívnejšiemu, aj keď sa mi to ponúkalo na cestách v zahraničí aj doma. Bolo to pre mňa ako si pozrieť nejaké múzeum, alebo pekný film a vždy som sa vrátil k tomu, k čomu som cítil vzťah, niečo čo ma k nemu pútalo.Teraz sa venujem sebe, posilňujem a len dúfam že sa nikdy v nejakej posilke nestretneme.