Keď sme prileteli do Atén, tak sme sa trosku pomotali, zobrali batožinu, kúpili si telefónu kartu a zavolali do agentúry. Syn majiteľky, Alex, nás už čakal na letisku, tak sme sa len stretli. Aby nás spoznal, napísal som na papier meno agentúry Megas Aleksandros (Alexander Veľký), tak som stal pred existom no.3 s papierikom a ľudia na mňa pozerali ako na debila, či si nemyslím, že som „ten“ Alexander. Chalan sympaťak, trosku tichý, ale v pohode. Nasadli sme na bus a vyrazili do prístavu. Prirodzene nás zápchy pripravili o posledný trajekt v tento deň, tak sme s ľuďmi z agentúry vyrazili do kancelárie, kde sme podpísali zmluvy (v gréčtine- už som videl ako ma moja právnička bráni na súde, že nás uviedli do omylu...), dostal som vodafone kartu a telefonický kontakt na nášho zajtrajšieho zamestnávateľa. Ideme tam, kde nám už skoršie povedali že pôjdeme, takže všetko podľa plánu- dúfam. Alex nás zaviedol do hotela kde dnes prespime. Je to 25€ na noc, ale mame krásnu izbu sami pre seba, klíma, sprcha a ako čítate aj internet. Škoda, že sa nemôžeme ísť prejsť po Aténach. Nebolo nám do odporučene, pretože sme v dosť nebezpečnej štvrti. Na rohu policajti, a 2 ulice ďalej pripravení ťažkoodenci. Pozreli sme si aspoň krásny veľký kruhový objazd, v ktorom bol menší park. Aj by sme si tam na chvíľu sadli, ale desiatky ponevierajúcich sa feťákov robili toto miesto mierne nepríťažlivým. Na každom rohu tu sú vidieť pozostatky nedávnych nepokojov, keď policajti zabili nejakého chalana a všetkým sa to vymklo spod kontroly... Hneď cez ulicu je pekne vyhoretá budova a tak. Tak sme sa radšej na noc aj zamkli. Zajtra ráno nás Alex vezme na trajekt a ideme na Paros. Inak budem robiť inštalatéra, elektrikára, záhradníka, šoféra a kadečo iné. Áno, asi sa smejete ako sa zo Stana stane MacGiver- uvidíme. A samozrejme všetko in ingliš.
Tak toť vše na začiatok. Ideme sa vyspať, zajtra nás čaká dlhý deň. Držte palec. Ciao moji drahí.
