Sviatok všetkých svätých, deň, kedy si spomíname na našich blízkych, je aj časom, kedy cintoríny zaplavujú umelé či živé kvety, sviečky a dekorácie. Čo sa však s tým všetkým stane, keď sviatok pominie a ozdoby doslúžia? Bohužiaľ, mnoho z nich končí tam, kde by nemali – na zemi namiesto v zberných nádobách. Dôvodom častokrát býva aj preplnenosť odpadkových košov či nepriaznivé jesenné počasie.
Podľa dostupných štatistík sa počas Dušičiek na cintorínoch vyprodukuje až o 40 % viac odpadu v porovnaní s bežnými dňami. Odpad z umelých kvetov, plastových obalov a sviečok, prostredníctvom ktorých si chceme našich zosnulých uctiť, často končí tam, kde nemá. Tento odpad sa rozkladá desiatky až stovky rokov, čím zvyšuje záťaž na životné prostredie.
Ako je to v zahraničí?
V zahraničí namiesto klasického Sviatku Pamiatky zosnulých, ktorý poznáme my, oslavujú sviatok známy ako Halloween. Na obľúbenosti naberá nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Každá krajina ho oslavuje podľa svojich zaužívaných tradícií, avšak stále platí, že jeho neodmysliteľnou súčasťou sú tony sviečok, masiek či dekorácií.
Korene tohto sviatku siahajú až ku keltským slávnostiam známym ako Samhain, ktoré boli rozšírené predovšetkým na Britských ostrovoch. Starí Kelti verili, že počas noci 31. októbra sa duše ich predkov vracajú naspäť do svojich domovov a pokúšajú sa ovládnuť všetko živé. Z toho dôvodu si ich pamiatku uctievali zapaľovaním sviečok. Počas noci nosili desivé masky vo viere, že ich ochránia pred zlými duchmi.
Čím viac, tým lepšie!
Najmä v západných krajinách sa riadia pravidlom: čím viac, tým lepšie. Oslavy Halloweenu sú vždy vo veľkom štýle. Len v samotnej Amerike dochádza k nadmernej tvorbe odpadu v extrémnych množstvách:
a) Halloweenske kostýmy – Kostýmy sa vyrábajú z nerecyklovateľných materiálov, ktorých množstvo zodpovedá približne 2 000 tonám plastov. Ich rozklad môže trvať až 200 rokov.
b) Koledovanie (Trick or Treat) – Koledovanie v susedných uliciach, zaplavených strašidelnou výzdobou, ktorá v konečnom dôsledku končí na skládkach, spolu s 2,36 miliardami dolárov, ktoré do nej Američania každoročne investujú. Odmenou pre koledníkov sú sladkosti, ktoré predstavujú až 30 % plastového odpadu.
c) Vyrezávanie tekvíc – Populárna dekorácia, ktorá sa často nevyužije naplno. Na Slovensku poznáme tekvicu ako surovinu na prípravu jedál, čo však v prípade, že ju chcete využiť iba ako doplnok? Nielenže prispievate k plytvaniu jedlom, ale pridávate sa aj k tisícom Američanov, ktorí počas tohto sviatku vyhodia až 18 tisíc ton tekvíc. Tie pri rozklade produkujú metán, ktorý je pre našu planétu až 20-krát škodlivejší ako oxid uhličitý (CO₂).
Ide to aj bez zbytočného odpadu!
Pamiatku našich zosnulých si vieme uctiť aj bez plastových obalov, ozdôb alebo umelých kvetov. Tu je niekoľko ekologickejších alternatív:
Zabudnite na umelé kvety a nahraďte ich živými, napríklad v kvetináči. Sú krajšie a pri dobrej starostlivosti vydržia celý rok.
Nevyhadzujte dekorácie len preto, že sa vám už nepáčia. Recyklujte ich, darujte niekomu, kto ich využije, alebo ich vymeňte za dekorácie z prírodných materiálov, ktoré sa v prírode dokážu rozložiť.
Sójové či včelie sviečky a sklenené lampáše sú udržateľnejšou náhradou za sviečky v plastových obaloch.
Pár slov na záver
Aj jednoduchý krok, ako vyhodiť odpad na správne miesto, pomáha znižovať environmentálny dopad a udržiavať cintoríny a ich okolie čisté. Uctime si pamiatku našich zosnulých dôstojne, bez toho, aby sme znečisťovali miesto ich posledného odpočinku. V mene našej spoločnosti ASEKOL SK vás preto prosíme: Buďme zodpovední aj pri spomienke na našich blízkych. Odpadky patria do koša, nie na zem!
Pre viac informácií o recyklácii a správnom nakladaní s odpadom navštívte našu stránku ASEKOL SK.
