... toľkým ľuďom je ľahostajné, že za nich niekto nenormálne trpel, za to že oni
si to nikdy nebudú vážiť aj keď majú možnosť každý deň pocítiť ťarchu vlastného kríža.
Veď nikto to tu nemá ružové, ale malo by toto všetko zmysel? Trpieť, pomáhať iným?
Každým dňom sa učiť milovať a odúčať nenávidieť, veď nenávisť človeka ničí zvnútra, šepká mu...nie je to fajn, nemôžeš to tak nechať! Pomsti sa, rob niečo, nevidíš ako ti ukrivdili?
A pritom to veľakrát nie je až také zlé...jednoducho sami sebe pomôžeme ak sa naučíme odpúťať a zabúdať na nepríjemnosti. Nie je lepšie pamätať si tie pekné veci?:)
Som čítala pred nedávnom prezentáciu..celkom fajn bola..o človeku
ktorý videl pohár skôr poloplný ako poloprázdny...a
k jeho život nebol celkom šťastný tak skúsil pozerať na pozitíva...
keď sa to tak vezme, život je nádherný:)len netreba byť pesimistom..niekedy ani realistom:P
Veľakrát nám ubližujú ľudia, pričom najviac nás bolia tí, ktorých máme v srdiečku a na ktorých nám najviac záleží.
Pravdupovediac málokedy ma vytočil človek ktorý mi je ľahostajný...
vrátim sa ku Krížu...znamená oslobodenie, pretože On odpustil tým, čo ho zabili...nie je ľahšie odpustiť niekomu,
kto nám ukradol peňaženku? Viem že nieeeee...:) ale preto, že sa na to pozeráme naším pohľadom...prečo práve ja?!
Všetko je to také zložité...kdesi v sebe máme zapísaný recept na lásku,
odpustenie, pochopenie...čo vedie k šťastiu.
Nechcem to už viac rozmazávať. Na záver jedna múdra vetička:
šťastie, ktorým obdaríme iných sa v nás prejaví dvojnásobne.
Čiže oveľa viac znamená, ak pôjdem pomôcť poupratovať k babke, aj keď som mohla ísť von zahrať si basket.
Ale mám oveľa lepší pocit, že starká sa potešila a spravila som niečo
užitočné čo pomohlo inému.
Aj toto je maličký skutok lásky, ktorým budujeme svoje malé nebo nielen okolo seba,
ale aj v sebe:))
