Plánom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa je okamžité zníženie inflácie, v rámci čoho chce zaviesť agresívnu obchodnú politiku s cieľom ochrániť americký priemysel a vrátiť výrobu späť do USA. To zahŕňa zvýšenie ciel na dovážaný tovar na úrovni minimálne 10 %, pričom obzvlášť tvrdý postoj zaujal voči Číne, kde by to mohlo byť až 60 %.
Pokiaľ ide o energetiku, Trumpov dôraz na fosílne palivá a dereguláciu by mohol podporiť akcie tradičných energetických spoločností. Negatívny postoj ku klimatickým zmenám spôsobil po voľbách prudký prepad spoločností venujúcim sa obnoviteľným zdrojom energie. Nádejou pre tieto firmy naďalej ostáva vysoký dopyt po dátových centrách, umelej inteligencii a záväzky ohľadne znižovania emisných stôp. Uvoľnenie regulácií vo finančnom sektore a zníženie korporátnych daní by mohli prospieť aj ďalším odvetviam.
Sadzby majú potenciál klesať
Fed plánuje v novom roku ďalšie zmeny sadzieb, avšak pôjde len o dve zníženia, dohromady o 50 bázických bodov, čo je obrat z pôvodných štyroch o celý percentuálny bod. Banka počas posledného decembrového zasadnutia, podľa očakávaní, znížila úrokové sadzby na 4,25 % - 4,5 %. Predseda Fedu, Jerome Powell bol názoru, že ekonomika je na tom dobre, preto ďalšie ich kroky nemusia byť také prísne. Zmena prístupu Fedu k budúcim zníženiam prišla aj napriek odhadu, že HDP v roku 2025 vzrastie na 2,5 %, pričom inflácia by sa mala naďalej držať nad cieľom 2 %. K celkovej zložitosti sa pridávajú aj spomínané politické zmeny zo strany Donalda Trumpa a ich potenciálny dopad, na margo čoho Powell poznamenal, že Fed musí robiť starostlivé rozhodnutia.
Podobný prístup má ECB, ktorá počas decembrového zasadnutia, kedy znížila hlavnú sadzbu na 3 % naznačila možnosť pokračovať v znižovaní. Toto rozhodnutie je v súlade s prístupom ECB založeným na údajoch a jej odhodlaním znížiť infláciu na úroveň 2 %, pričom jej revidovaný výhľad inflácie na rok 2025 je 2,1 %.
Dopyt po AI neutíchne
V roku 2025 by technologický sektor mohol pokračovať v transformácii, pričom by ho mohol formovať najmä neutíchajúci dopyt po umelej inteligencii. Tá sa čoraz viac integruje do rôznych odvetví od počítačov po zdravotníctvo.
Preto aj technologický giganti, napríklad Nvidia či Meta pokračujú v obrovských investíciách do technológie. S tým sa však spája otázka ďalšej návratnosti investícií, keďže latka je už nastavená príliš vysoko a je čoraz náročnejšie ju prekonávať v takom objeme ako tomu bolo na začiatku. S rozširovaním AI naďalej zostáva kybernetická bezpečnosť a etické využívanie najvyššou prioritou, pričom sa podľa Forbes očakáva, že organizácie budú investovať peniaze aj čas do ochrany pred zneužitím.
Hrozbu pre technologický sektor predstavujú aj napäté vzťahy medzi USA a Čínou a navrhované clá. Napríklad spoločnosť Apple by mohla obzvlášť utrpieť kvôli jej závislosti na Číne z hľadiska príjmov aj výroby. V prípade polovodičov by išlo o narušenie dodávateľského reťazca, najmä dovozu z Taiwanu. Podľa údajov americkej Komisie pre medzinárodný obchod sa ázijská krajina v rokoch 2021 - 2023 na importe čipov do USA podieľala až 44 %. Obavy tiež viedli ku navýšeniu výroby, aby sa zabezpečili dodávky a upozorneniam od niektorých firiem, že ich tržby budú klesať.
Sentiment na trhu s ropou a zlatom bude neutrálny
Opatrný sentiment na trhu s ropou odrážajú ceny do nového roka stanovené analytikmi v novembrovom prieskume agentúry Reuters. Tí očakávajú, že priemerná cena ropy Brent sa bude pohybovať na úrovni 74,53 USD a pre ropu WTI by malo ísť o 70,69 USD za barel. Tieto čísla pritom poukázali na pokles hodnoty už siedmy mesiac za sebou. Táto prognóza vyplýva zo súhrnu viacerých faktorov vrátane slabšieho rastu celosvetového dopytu a dostatočnej úrovne ponuky. Predpokladá sa, že organizácia OPEC+ zachová svoje súčasné obmedzenia produkcie minimálne do prvého štvrťroka 2025. Geopolitické faktory, ako sú prísnejšie sankcie USA voči Iránu alebo napätie na Blízkom východe a na Ukrajine, by mohli krátkodobo podporiť ceny.
Čo sa zlata týka, Svetová rada pre zlato očakáva, že aj napriek rekordným hodnotám a najvýraznejšiemu ročnému výkonu za poslednú dekádu, by rast v roku 2024 mohol zmierniť. Dôvodom by podľa rady mohol byť obrat v politike Fedu pri znižovaní sadzieb, čím by utlmili dopyt po drahom kove. Na druhú stranu nákupy centrálnych bánk a potenciálne vyšší dopyt Číňanov však môžu stále ponúkať potenciál rastu. Pretrvávajúce geopolitické napätie a hospodárska neistota by mohli investorov priviesť späť k zlatu, čím by sa zachoval jeho status bezpečného prístavu. Podľa odhadov by cena drahého kovu sa mohla pohybovať až pri úrovni 3 000 USD.
