Noví predstavitelia Bieleho domu dramaticky prepisujú zavedené princípy svetového obchodu implementáciou ochranárskych opatrení dokonca aj voči svojím tradičným spojencom. Európske štruktúry pripravujú odvetnú reakciu, zatiaľ čo výsledok nedávnych parlamentných volieb v Nemecku vzbudzuje optimizmus ohľadom možného ozdravenia nemeckého hospodárstva. Americká mena, pôvodne posilnená očakávaniami finančných trhov, aktuálne slabne, zatiaľ čo euro naberá na hodnote. Čo táto menová dynamika prinesie pre malé ekonomiky, ktorých blahobyt priamo závisí od exportného potenciálu?
Trumpova obchodná doktrína mení globálne ekonomické rovnováhy
Triumf Donalda Trumpa v prezidentskom súboji vyvolal prudké výkyvy na menových trhoch. Európska mena vtedy prepadla na svoje dvanásťmesačné minimum, kým americký dolár posilňoval vďaka trhovým špekuláciám spojeným s príklonom k radikálnemu ekonomickému nacionalizmu. S príchodom roka 2025 sa však karta obrátila. Po implementácii protekcionistických colných bariér začal dolár oslabovať voči väčšine kľúčových svetových mien vrátane eura, keďže obavy z opätovného vzplanutia inflácie a z hospodárskeho útlmu v USA prevážili nad skoršími optimistickými predpoveďami. Tento zvrat signalizuje rastúce pochybnosti finančných kruhov o dlhodobej životaschopnosti Trumpovej hospodárskej stratégie a jej potenciálne ničivom vplyve na globálne produkčné a distribučné kanály.
K dátumu 18. marec 2025 vystúpila hodnota eura na 1,09 amerického dolára, čo predstavuje najvýraznejšie posilnenie od 5. novembra 2024 – dňa amerických prezidentských volieb. Stupňujúce sa signály potenciálnej recesie v USA presmerovali kapitálové toky investorov k euru ako relatívne bezpečnejšiemu úkrytu pred turbulenciami dolára. Konzervatívna menová politika americkej centrálnej banky v kombinácii s podpriemernými ukazovateľmi hospodárskeho rastu ďalej podkopali dôveru v americkú menu.
Európske protiopatrenia naberajú konkrétne obrysy
Európski lídri zjavne anticipovali takýto scenár a bezprostredne po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského kresla začali formulovať vlastnú odpoveď. Brusel oficiálne avizoval prípravu odvetných colných poplatkov, ktoré majú v dvojfázovom postupe zasiahnuť americké exporty v kumulatívnej hodnote 28,5 miliardy amerických dolárov. Prvá fáza tohto plánu má odštartovať 1. apríla aplikáciou ciel na americké produkty v objeme 8,76 miliardy USD, pričom ďalšie rozšírenie by malo nasledovať v polovici apríla po schválení balíčka členskými štátmi európskeho spoločenstva.
Nemecké volebné výsledky vstupujú do menovej rovnice
Nemecká republika, ekonomický gigant eurozóny, má determinujúci vplyv na stabilitu a perspektívu spoločnej európskej meny. Februárové predčasné parlamentné voľby priniesli významný politický posun s ďalekosiahlymi implikáciami pre monetárnu trajektóriu eura. Vo volebnom zápolení sa presadila stredopravá konzervatívna aliancia CDU/CSU pod taktovkou skúseného politika Friedricha Merza. Toto rozhodnutie nemeckých voličov posilnilo trhové očakávania príchodu zásadných rozpočtových a štrukturálnych inovácií, predovšetkým v sektoroch obranných investícií a infraštruktúrnych projektov, čo môže vliať nový život do stagnujúceho ekonomického obra Európy.
Štrukturálne slabiny v základoch eurozóny
Vzájomná dynamika eura a dolára odráža fundamentálne odlišné ekonomické fundamenty – zatiaľ čo euro funguje ako spoločná mena viacerých suverénnych štátov s vlastnými rozpočtovými politikami, dolár operuje v homogénnom federálnom prostredí. Eurozóna nedosahuje parametre "ideálneho menového priestoru" podľa kritérií ekonomickej vedy. Praktickým dôsledkom je, že pri konfrontácii s hospodárskymi výzvami (recesiou, sektorovou krízou či špecifickými šokmi) disponujú jednotlivé členské krajiny obmedzeným arzenálom nástrojov pre efektívne riešenie v porovnaní s možnosťami, ktoré ponúka jednotný ekonomický priestor. Ekonomicky menšie, exportne orientované štáty, obzvlášť v regióne strednej Európy, preto vykazujú extrémnu citlivosť na fluktuácie kurzu eura a globálne konjunkturálne cykly vzhľadom na ich značnú závislosť od zahraničnoobchodných transakcií.
Slovenská republika v turbulentnom menovom prostredí
Slovensko stelesňuje príznačný príklad malej, otvorene orientovanej ekonomiky. Z údajov prezentovaných ministrom financií SR vyplýva, že export do Spojených štátov predstavuje 5,8 percenta celkového slovenského exportného portfólia, čo zaraďuje Slovensko na prvú priečku medzi krajinami Vyšehradskej skupiny. Apreciácia eura v kombinácii s protekcionistickými opatreniami môže negatívne ovplyvniť cenovú konkurencieschopnosť slovenských exportérov na trhoch mimo eurozóny, s potenciálnymi dôsledkami pre ochladzovanie dopytu a spomaľovanie tempa hospodárskeho rastu. Na druhej strane mince, posilňujúce euro zlacňuje dovážané komodity a služby, čím môže pozitívne vplývať na inflačnú dynamiku a podporiť reálnu kúpnu silu slovenských domácností. Základné suroviny a komponenty nevyhnutné pre produkčný proces by sa vďaka tomu mali stať dostupnejšími, čím sa posilní konkurenčný potenciál domácich ekonomických subjektov.
Najčerstvejšie hospodárske projekcie z dielne Inštitútu finančnej politiky predpovedajú, že slovenské hospodárstvo zaznamená v roku 2025 dynamiku rastu na úrovni takmer dvoch percent, a to paradoxne aj napriek očakávanej stagnácii nemeckého ekonomického motora. Experti predpovedajú posilnenie reálnych príjmov domácností a stabilizáciu pracovného trhu s historicky najpriaznivejšími ukazovateľmi zamestnanosti. Ministerstvo financií SR však varuje pred rizikom, že americké protekcionistické opatrenia by mohli ukrojiť z výkonnosti slovenskej ekonomiky až 0,5 percentuálneho bodu.
Česká koruna na menových križovatkách
Česká mena reprezentuje ďalší príklad meny malého, exportne orientovaného hospodárstva. V kalendárnom roku 2024 zaznamenala významné oslabenie voči kľúčovým svetovým menám – voči americkému doláru sa jej hodnota prepadla o 8,2 percenta a voči európskej mene o 2,3 percenta. Pokračujúci trend znižovania úrokových sadzieb zo strany Českej národnej banky môže v budúcnosti dodatočne skomplikovať perspektívy domácej ekonomiky. Dominantným rizikovým faktorom pre českú menu zostáva protekcionistická obchodná agenda nového amerického prezidenta voči európskemu spoločenstvu, pričom kardinálny význam budú mať aj menové intervencie českej centrálnej banky a Európskej centrálnej banky
Perspektívy eura v tieni obchodných napätí
V horizonte roka 2025 budú kurz a stabilita eura determinované súhrou politických rozhodnutí prijímaných vo Washingtone aj v Bruseli, strategickými intervenciami centrálnych menových autorít a geopolitickým vývojom v krízových regiónoch. Pre menšie ekonomické celky bude existenčnou otázkou ich schopnosť adaptácie na tieto dynamické procesy. Prehĺbená koordinácia medzi členskými štátmi európskeho spoločenstva a sofistikovanejšie mechanizmy riešenia ekonomických nerovnováh by mohli prispieť k stabilizácii eurozóny ako celku. Kľúčový vplyv na budúci vývoj však bude mať charakter a intenzita obchodných vzťahov medzi USA a EÚ. Ak americký prezident Donald Trump vystupňuje svoju konfrontačnú rétoriku a politiku, môže to viesť k oslabeniu európskej meny a vystaviť významným turbulenciám predovšetkým tie ekonomiky, ktorých prosperita je úzko previazaná s exportnými aktivitami.
