Osamel si

Osamel si, ó môj Pane...

Túžim potešiť ťa. Smiem?

Spínam preto svoje dlane,

prosím Otca ako viem.

Sú tam najbližší a spiaci. Nemám slov.

 Šimona nútili ti potom pomôcť,

chýbala mu chuť, no šiel.

Veronika s citom, čo však bdel -

so svojou bielou šatkou

popri ceste s krížom tíšila tvoj bôľ.

Sú aj iní, čo bez veľkých slov

chcú znášať svoj kríž s tebou, Pane.

Ty vkladáš na nich svoje dlane,

do duše im vtláčaš svoju tvár...

Sú aj iní, čo neprijímajú taký dar.

Na kríži osamel si, ó môj Pane,

túžiš zomrieť za všetkých ľudí,

aby získal si ich do Kráľovstva

Lásky, Pravdy, Dobra, Krásy...

Osamel si...

V to Veľkonočné ráno spozná každý,

že svitli pre nás nové časy.