Chodievala roky k pôrodom do kopcov
k rodičkám na lazy, kde sa ťažko žilo.
Šla v treskúcej zime, v horúčosti leta.
Spontánne pôrody neboli výnimkou.
Nehľadala dôvod a ani vinníkov.
Správala sa k všetkým láskavo a milo.
Ak žena trpela a mala bôľ sveta,
jej láskavé ruky pohladili, stisli,
dala nádej matke, potešila v mysli.
Starká mala jemné ruky
napriek mozoľom a vráskam.
Táto práca bola jej najväčšia láska.
Veľa rokov preto starkú spomíname.
Na sklonku života ruky mala čisté.
Keď ju Boh povolal, nebo mala isté.