Včerajšie porovnávanie platov v príspevku na komerčnej televízii aspoň nachvíľu odvrátilo pozornosť od toho podstatného. Ako odpútavač to však stálo za figu. Porovnávať platy v spomínaných Košiciach a 90km vzdialenom Svidníku je smiešne. A poviem vám prečo. Najväčšiemu zamestnávateľovi na východe U.S.Steel-u môžme ruky bozkávať, že sa tu usadil. Keby nie jeho, ako vidíme štát by nedokázal na východ pritiahnúť žiadnych investorov (teda aspoň v takej veľkosti). Ako viete, Košice sú centrom východného Slovenska a preto ak už aj niekto prichádza investovať svoje financie na východ, príde práve tu alebo do blízkeho okolia. Nerobme však závery pri porovnávaní platov medzi opýtanými občanmi vo Svidníku (cca 300eur) a priemerným platom zamestnancov vyššie spomínanej košickej spoločnosti. Je to absurdita na tretiu. Skúste si radšej vyrátať platy napr. v Malackách a Bratislave, podľa mňa je to taktiež hlúposť, no v tomto prípade je to aspoň jeden kraj.
Pri písaní tohto blogu som sa aj skutočne pomodlil. Vďaka pánu Bohu za takýto antisociálny systém, inač by sme my blogeri boli ako ryby na suchu. Kto vymyslel takúto hlúposť, že finančné prostriedky do nášho deravého vraj sociálneho systému ideme vždy hľadať tam, kde by to mala byť až jedna z posledných možností? Po týraní pracujúcich a živnostníkov sa treba podľa ministerstvá pustiť do občanov žijúcich v sociálnych domovoch. Povie mi niekto ako má napr. invalidný dôchodca zaplatiť minimálne polovicu peňazí, spojených z jeho pobytom v sociálnom domove? "Žite čo najdlhšie ako sa dá zo svojou rodinou", prizvukuje ministerstvo. Prečo je to stále tak, že ak niečo žiadate od štátu tak musíte čakať dlhé mesiace, povláčia vás po úradoch a nakoniec vám aj tak povedia, že nevyhovujete kvôli nejakej maličkosti hoci vedia, že ten príspevok evidentne potrebujete? A naopak, ak máte záväzok voči štátu stávate sa okamžite jeho najväčším nepriateľom? Stranícke a politické záujmy sú bohužiaľ silnejšie ako osudy občanov tejto republiky. Stretávam sa už teraz s názorom NEVOLIŤ a silno nad ním rozmýšľam už aj ja.
