Čakanie na riešenie „zhora“ je jedna z možností. Aj tak ma však prekvapuje vôbec úvaha o čakaní na riešenie „zhora“ – čokoľvek slovo „zhora“ znamená. V situácii, kedy sa plánovaný rozpočet na rok 2016 pre kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu skracuje o 132 092 829 € v porovnaním s rokom 2015, a súčasne sa použije 1,4 milióna € na TechMatch konferenciu, čakanie na riešenie „zhora“ je s vysokou pravdepodobnosťou otázna cesta.
Celoeurópskym cieľom stratégie Európa 2020 je vydávať do roku 2020 na vedu a výskum 3% HDP, Slovensko sa v rámci národnej stratégie zaviazalo vydávať do roku 2020 na vedu a výskum 1%. Pre vedeckú komunitu je to dúfam jasný odkaz o prioritách.
Mimochodom, aká je vôbec vyjednávacia pozícia vedcov voči vláde? Vedeckí pracovníci postrádajú jeden zo silných nástrojov pre vyjednávanie – a to je štrajk. Teoreticky síce môžu štrajkovať – „upozorňovať“ na problémy výskumu. Ale dá sa to porovnávať s nátlakovými akciami iných? Ak štrajkujú zdravotníci, dopad je jasný – ohrozená zdravotnícka starostlivosť – veľmi silný nástroj. Ak štrajkujú učitelia, dopad je jasný – prerušenie vyučovania - veľmi silný nástroj. Ak štrajkujú železničiari, zamestnanci leteckej spoločnosti - porušená doprava - veľmi silný nástroj. Ak štrajkujú zamestanci výrobného podniku, dopad je jasný – prerušenie výroby - veľmi silný nástroj. Ale vedci? Čo sa stane a kto si všimne že prerušili prácu? Že nebudú publikovať? Koho to trápi - vládu, verejnosť? Je to absurdná predstava: „Veď počkajte, ja vám ukážem! Vstúpim do štrajku a nedokončím článok, alebo ešte lepšie, ani ho nezačnem písať! A prestávam okamžite rozmýšľať!“
Nejdem ďalej rozvádzať túto predstavou, aj keď mi táto myšlienka niekedy napadne, a väčšinou je to mimoriadne komická predstava. Navyše, je dostatok iných možností ktoré odkláňajú vedcov od vedeckej práce, ani netreba štrajkovať – na jednej strane podmienky v ktorých pracujú a absurdná administratíva, na strane druhej potreba doplniť rodinný rozpočet vedľajším zamestnaním. (Jeden z príkladov absurdnej administratívy: zisťovanie vyprodukovaného „počtu nových poznatkov o podstate javov“.)
Keď som svojho času učila manažment zdravotníctva, v rámci strategického manažmentu sa pravidelne opakovalo, ako účastníci kurzov veľmi dobre vedeli a so zaujatím diskutovali čo má urobiť vláda, ministerstvo zdravotníctva, minister zdravotníctva. Boli to určite dobré nápady a vychádzali z poznania konkrétnych detailov fungovania nemocníc, ambulancií, ale málokedy, ak vôbec sa diskutovalo o tom čo urobím v rámci svojich možností, kompetencií. Takže, tá istá otázka: Dá sa aspoň niečo riešiť „zdola“ pre zvýšenie kvality univerzít?
Snaha o zlepšenie kvality (resp. zlepšenie kvality) „zdola“ je samozrejme dvojsečná. Ak sa zlepší kvalita výskumu, „zhora“ budú spokojní – pozrite, kvalita sa dá zvýšiť aj bez navýšenia peňazí - a navyše si nakoniec pripíšu zlepšenie kvality ako svoju zásluhu. Závisí teda od nás čo chceme. Či chceme byť konkurencieschopní ako jednotlivci, kolektív, organizácia, či chceme byť kvalifikovanou súčasťou medzinárodnej vedeckej komunity. Či to povedie k zvýšeniu záujmu „zhora“ je otázne. Skôr si myslím, že nie. Na druhej strane sa však môžeme stať nielen konkurencieschopnejšími v medzinárodnom meradle, ale aj získať vážnosť v očiach verejnosti – a mať podporu verejnosti je to, na čom nám má záležať a čo veľmi potrebujeme.
Aká je situácia vo výskume na Slovensku? Dá sa aspoň niečo riešiť „zdola“? V týchto blogoch budem informovať o možných aktivitách, či už bežiacich a odskúšaných, ako aj o plánovaných – ukázať možné cesty. V rámci porekadla: „Ak hľadáš pomocnú ruku, jednu nájdeš na konci svojho ramena“.
