J.K. Rowlingová osobne

Nedávno som sa v denníku SME stretol s článkom Andrey Ertlovej. V tomto článku mi do očí udrel pojem, ktorý snáď najlepšie vystihuje tajomstvo úspechu tejto knihy - anglickosť. Autorka však toto slovo zužuje len na charakterové vlastnosti hlavných hrdinov, no typická stoická ľahkosť a rozvaha len dopomohla Harrymu Potterovi nakloniť na svoju stranu anglicky hovoriace publikum vo Veľkej Británii a v USA. Za úspechom v iných krajinách však bude zrejme stáť anglickosť v širšom význame.

Niečo podobné totiž sála na nezasväteného európskeho kontinentálneho čitateľa aj pri kontakte s dielami iných anglických autorov, no s minimálnym pochopením u Stredoeurópana. Toľkokrát som sa snažil prelúskať sa knihou Rozprávky spod vŕby od autora Grahama Kennetha, a predsa som vždy skončil len pri obrázkoch jazveca. Podobne som sa pri sledovaní animovanej rozprávky o Alici v krajine zázrakov na motívy diela Lewisa Carolla skrýval pod deku zakaždým, keď sa na obrazovke objavila či zmizla mačka Škľabka. Na Slovensku sme vyrastali popri rôznych rozprávkových bytostiach disponujúcich rôznymi schopnosťami, Dobšinský nás však zabudol pripraviť na to, že mačka sa len tak objaví a zmizne. Podobne by sa dalo hovoriť o zvláštnej atmosfére z poviedok Charlesa Dickensa. Anglickosť teda nemusí byť reprezentovaná len rozvážnymi hrdinami. Atmosféru anglickosti dotvára aj pochmúrne prostredie, tajomnosť, štýl, akým je čitateľovi predostieraná absurdná realita deja. A čuduj sa svete, Rowlingovej sa akýmsi zázračným spôsobom podarilo spracovať Harryho Pottera tak príťažlivo, aby bola jeho anglickosť zrozumiteľná aj zvyšku sveta. O tom, ako sa jej to podarilo píšem, pravda s riadnou dávkou nadsázky, o pár riadkov ďalej.

Po prečítaní prvého dielu Harryho Pottera mi hlavou prebleskla len jediná myšlienka - “je to fajn, ale akoby som to už niekde videl”. Tento pocit bol u mňa najsilnejší vtedy, keď sa Harrymu a jeho priateľom podarilo prejsť okolo Chlpáčika a cez padacie dvierka sa dostali do prvej z viacerých miestností na ceste za Kameňom mudrcov. Po dlhom páde pristáli na akomsi rastlinnom koberci. No v momente, keď vysvitlo, že rastliny sú popínavé a že sa práve začal boj o prežitie, neubránil som sa dojmu, že ide o veľmi obľúbený námet. Dnes si dovolím tvrdiť, že zanietený milovník anglickej literatúry by si možno spomenul na presnú kapitolu aj s číslom strany, kedy sa zoči voči podobnému nebezpečenstvu ocitla aj Alica v krajine zázrakov. A tie obrie šachy... Anglickosť je všadeprítomná.

Pravdou je, že v čase, keď si mnohí dnešní fanúšikovia Harryho Pottera na Slovensku našli na Vianoce 2000 pod stromčekom Knihu Harry Potter a Kameň mudrcov z Ikaru, ja som už niekoľko minút listoval v druhom dieli, samozrejme po česky. To už ma však Rowlingová plne získala pre svoju vec. A tak prišiel aj diel tretí a štvrtý, teraz už po slovensky, lebo Ikar už mal nad českým vydavateľstvom Albatros jasne navrch. Navyše som sa za nulové vstupné náklady dostal aj k slovenským vydaniam prvých dvoch dielov, takže celá séria sa už pomerne pekne vynímala v knižnici. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu však na Rowlingovú prišli akési pisateľské suchoty. Zatiaľ čo mnohí túto ročnú prestávku odôvodňovali akýmsi oprávneným nárokom majstra na odpočinok, ja som tú situáciu vnímal predsa len inak. Zatiaľ čo podľa názoru niektorých kritikov Rowlingová v doterajších príbehoch zámerne podhadzuje čitateľovi svoje úmysly v piatom dieli, ja som ju podozrieval z nedostatku nápadov.

Rád by som vám priblížil jedno prirovnanie. Predstavte si, že do akéhosi futuristického stroja šialeného profesora nahádžete všetky diela anglickej literatúry počnúc Beowolfom a Tolkienom končiac, po jednom exemplári z každého diela. Z druhej strany stroja vám po chvíli ako jediný možný extrakt z uvedených ingrediencií vyjdú prvé štyri diely Harryho Pottera. Hotová oslava anglickosti. V domácich krajinách ho milujú pre jeho prirodzenú anglickosť, v zahraničí pre jeho atraktívne spracovanú anglickosť, podporovanú internetom.

Žiaľ, aj taká vyspelá literatúra, akou je anglická, má svoje hranice a nemožno ju donekonečna vykrádať. A Rowlingová, ktorá sa nikdy netajila náklonnosťou k starším dielam anglickej literatúry, musela začať tvoriť. Zamknutá na tisíc zámkov tak v priebehu jedného roka musela dovymýšľať zvyšok príbehu. V predchádzajúcich knihách totiž nechtiac spomenula, že škola má sedem tried a knihy vygenerované spomínaným zázračným strojom sú len štyri. Toto by len mohlo potvrdzovať názor, že nie všetko, čo sa kedy objavilo v predchádzajúcich dieloch bolo premyslené a užitočné... keďže dnes sa už nezriedka stretneme s tvrdením, že Rowlingová mala pri počiatočnom úspechu Harryho Pottera viac šťastia ako rozumu.

A aké je to spoľahnúť sa len na svoje vlastné sily? Nuž, dej sa nám začal zamotávať, zlo naberá na sile, zomierajú hlavní hrdinovia... čosi také tu v predchádzajúcich dieloch nebolo. Čitateľa to však zdá sa zaujalo, aj keď obsah celej knihy nemôžeme zhrnúť jednou vetou ako kedysi. Hlavne, že si Harry a celá atmosféra zatiaľ udržiava svoju anglickosť a drží sa nad vodou. Tak ako Ikar začal od piateho dielu vydávať knihy na tenšom papieri, možno by sme i my pri posudzovaní celoživotného diela Rowlingovej mali vziať do úvahy len tie knihy, ktoré nasledovali a budú nasledovať od vydania piateho dielu. Ponúka sa nám v nich totiž J. K. Rowlingová osobne. Na druhej strane, dobre sa pracuje s takým pestrým materiálom, nazbieraným v prvých štyroch dieloch, všakže.

Nedá mi nevyjadriť sa aj k večnej problematike názoru Cirkvi. Raz sa totiž niekomu v médiách opäť podarilo pripísať Cirkvi slová, ktoré v súvislosti s Harrym Potterom nikdy nespomenula. Nuž, nie že by bola vzniknutým produktom práve nadšená, cirkevní predstavitelia neskôr vo svojich vyhláseniach len pripomínali, že tak ako v mnohých rozprávkach aj v Harrym Potterovi stoja proti sebe dobro a zlo, čo je realitou každodenného života, upozorňovali však na príliš veľký význam mágie, ktorá pomáha obom proti sebe stojacím táborom. Pravdou je aj odlišná podstata dobra a zla. Harry and Co. vs. Voldemort. Rowlingová vytvára zdanie, že proti stelesnenému zlu sa dá bojovať len s pomocou vlastnej rozumovej výbavy a, samozrejme, bielej mágie. Nikde však nenájdeme zmienku o Bohu či o existencii čohosi ako kostolov, kde sa veriaci spoločne zúčastňujú liturgického slávenia. Myšlienka, že Harry a jeho kompánia si v boji so zlom poradia sami je dnes nielen atraktívna, ale aj nebezpečná. Na druhej strane, samotné zlo sa tu z ničoho nič objavilo pred pár rokmi, keď sa Tom Marvoloso Riddle vybral na zlé chodníčky čiernej mágie, preklenul niekoľko dimenzií a stal sa div že nie všemocným... opäť bez pripustenia myšlienky, že by ho na túto cestu mohol zviesť práve sám diabol... ním sa totiž Tom neskôr stal.

Na záver, odhliadnuc od pozadia vzniku Harryho Pottera, hoci rád by som veril tomu, že sa tak stalo náhlym osvietením vo vlaku, sme svedkami púte knihy, ktorej sa vďaka masívnej podpore internetu podarilo dobyť svet a priznávam, aj srdce detského čitateľa. A sám s radosťou siahnem po ďalšej knihe či zájdem na nový film o Harrym Potterovi, síce skôr zo zvedavosti ako z oduševnenia, ale predsa. A možno sa z Rowlingovej nakoniec stane dobrá spisovateľka.