Veľká halooweenska párty je hlavne pre dospelých a študentov. Zavrú obe hlavné ulice v meste a postavia niekoľko pódií, kde hrajú celú noc (v Ohiu je to väčšinou do 3:00) kapely. Po meste sa prechádza niekoľko tisíc návštevníkov v maskách a okrem miestnych študentov Ohio University sem prichádzajú aj ostatní nielen z Ohia, ale aj Západnej Virgínie alebo Pennsylvanie. A ako som párty prežil ja, k tomu sa ešte dostanem.
Aby si však užili aj malé deti, tak podobnú párty pre ne zorganizovali v pondelok. Tiež zatvorili obe hlavné ulice, ale miesto koncertov pred každý obchod vyšli zamestnanci a rozdávali deťom v kostýmoch sladkosti. Ani to už to nie je, čo to bývalo. Deti iba stoja v radoch, nepovedia žiadne trick or treat alebo niečo, iba si zoberú cukríky a často bez slova alebo poďakovania odídu do ďalšieho radu. Ako povedal môj spolubývajúci, keby mu nepovedali ďakujem, tak by im zobral cukríky späť, lebo on má najlepšie cukríky (čo sú vraj nejaké maxi size cukríky, ale tu v Amerike je všetko maxi size). No chcel by som ho vidieť, ako dieťaťu berie späť cukríky, lebo nepoďakovalo. Čo mi prišlo horšie, že ani rodičia im nič nepovedia a iba sa s nimi mlčky presúvajú.
Takže v pondelok som vyšiel zo školy a čakalo na mňa prekvapenie v podobe koledujúcich/prechádzajúcich sa detí vo veku od 0 asi do 15 rokov. A tomu zodpovedali aj masky – malé deti sú viac hračkou pre rodičov, ale niektorí si dali záležať, staršie deti uplatnili svoju fantáziu a niektoré kostýmy stáli zato. Ja som si ich miesto cukríkov fotil. A aj z toho mali radosť, pretože malí Američania nie sú vôbec hanbliví.
Okrem koledovania sa celý týždeň v kine premietali hororové filmy s halloweenskou tematikou, študenti zorganizovali výlet do opusteného strašidelného mestečka v blízkosti Atén a ani tekvicová výzdoba nikde nechýbala. Ale ako som spomínal, najväčšou akciou vrámci Halloweenu v Aténach je sobotňajšia párty.
Všetci sa na ňu veľmi tešia a kostýmy si pripravujú s niekoľko týždňovým predstihom. Prekvapilo ma, že často sú za ne ochotní zaplatiť aj viac ako 100 $, čo je za jednorázový kostým celkom dosť. Zisťoval som, že či ich nemôžu potom využiť viackrát, ale bolo mi povedané, že tá radosť spočíva práve vo vymýšľaní kostýmu (nie jeho vyrábaní, lebo čo si vymyslím, to si potom v obchode kúpim – tak to tu chodí) a nosiť ten istý dva roky posebe by bolo a teraz nechcem použiť slovo trápne, lebo to nepovedali, ale medzi riadkami som to tak vyrozumel. Ja som sa tiež pridal do kostýmového šialenstva, ale takou pokojnou európskou cestou. Môj kostým by asi najlepšiu masku nevyhral, ale aspoň som sa zúčastnil, lebo je trápne nemať na Halloweenskej párty kostým.
Ako každá párty, aj táto začala zahrievacím kolom u nás doma. Každá párty tu tak začína, pretože opiť sa v bare je dosť drahé. Vždy sa všetci pripijú najskôr doma, aby v bare až tak neminuli. Okrem mojich spolubývajúcich a ich spolužiakov k nám zavítala aj návšteva s Pennsylvánie, a síce kamaráti Andreho priateľky, ktorí sem prišli len kvôli párty. Vraj je to široko-ďaleko najlepšia párty, čo samozrejme zvýšilo moje očakávania. U nás sa hlavne pilo, prezliekalo sa do kostýmov, pozeral sa futbal a robili sa fotky, ktoré sa potom hneď zdieľali na sociálnych sietiach.
Po fotoshootingu sme vyrazili do mesta, a ďalší plán bol presunúť sa k niekomu na dom. Samozrejme hneď po príchode do mesta som bol ohúrený všetkými tými maskami a moju skupinu som stratil. A nakoľko som mal číslo len na Andreho, ktorý, ako som sa dozvedel ráno, si zabudol mobil doma, som sa im stratil. Ale až tak to nevadilo. Prechádzal som sa, pozeral kostýmy a tie najlepšie som si chcel vyfotiť pre môj blog, čo sa mi nie vždy podarilo.
Na tomto základe môžem povedať, že asi najpopulárnejšia maska tento rok boli superhrdinovia (batmani, supermani, nindža korytnačky), potom asi banány (áno, banán, asi milión chlapíkov prezelčených za banán) a piráti. Ale niektoré masky si dali záležať a boli vtipné a nápadité, či už ako zelenina (napríklad mrkva s paprikou) alebo ako mnohé menej známe filmové a televízne postavičky alebo veci dennej spotreby. Asi najviac ma pobavil chalan, ktorého som bohužiaľ nestihol odfotiť, prezlečený za gauč. Vyzeral dokonale, ale myslím, že nápor sediacich ľudí by nezvládol.
