Chicago nie je z Ohia ďaleko, aj keď je tu časový posun jedna hodina. Lietadlom to vlastne trvá 5 minút, práve kvôli tomu časovému posunu. Ale lacné letenky už boli vypredané, tak som sa rozhodol ísť autobusom. Veď 8 hodín je nič proti cestám v Peru alebo Argentíne, ktoré bežne mali aj 20 hodín, aj keď je pravda, že vo veľmi konfortných autobusoch.
Medzi Columbusom a Ohiom premáva aj linka spoločnosti Megabus, kde sa dá obojsmerný cestovný lístok kúpiť za 2 $, ale vo veľkom predstihu a keďže ja som sa pre cestu rozhodol na poslednú chvíľu, hľadal som naekonomickejšiu variantu, cestu cez deň s prestupom. Je síca pravda, že sa všetci na mňa pozerali, že do Chicaga autobusom? Si sa zbláznil? no ale čo, som socka z Európy a v autobuse boli ľudia, ktorí cestovali aj ďalej, napríklad do LA (čo si teda vonkoncom neviem predstaviť). Tiež v autobuse stretnete množstvo ľudí, najmä hispánskeho pôvodu. A potom ľudí, ktorí nemôžu cestovať lietadlom, lebo by si museli platiť 2 miesta a v autobuse nemusia, aj keď ich zaberú.
Predtým než začnem básniť o úžasnom Chicagu, neodpustím si spomenúť Indianapolis, miesto, ked som prestupoval a mal som 4 hodiny času. Indianapolis je veľmi pekné miesto, krásne centrum, veľký park pri rieke a ZOO, stará staničná budova Union Railways prerobená na hotel, úžasná stará tržnica s farmárskym trhom a jedlami. Nikto, koho som sa opýtal, nikdy v Indianapolise nebol, čo je škoda. Myslím, že toto mesto práve trpí tým, že kto by tu čo kedy išiel robiť a je to škoda, pretože stojí za 4 hodinovú návštevu.
Do Chicaga som dorazil podvečer a hneď večer sme sa stretli s Kasiou. Tá celý deň chodila po meste a všetko už videla, teda aspoň zvonku, tak sme sa prešli nočným Chicagom a išli sme na pivo. Ďalší deň bolo krásne počasie a absolovovali sme architektonickú prechádzku, ktorú zorganizoval festival. Mali sme super sprievodkyňu, ktorá odmalička žije v Chicagu a zobrala nás na niekoľko miest a do niekoľkých zaujímavých budov v centre mesta. Tiež nám doporučila niekoľko bluesových klubov a ďalších miest, ktoré by sme v Chicagu nemali vynechať. Chicago je úžasné, trocha ako New York, ale omnoho vzdušnejšie, ale aby ste z neho aj vy niečo mali...
Chicago vzniklo v začiatkom 19. storočia. Leží na brehu Michiganského jazera, po ktorom sa dá riekou dostať až do New Yorku a Atlanického oceána a po dobudovaní kanálu sa tiež po rieke Mississippi dá dostať loďou až do New Orleans a Karibského mora. Dôležitosť získalo aj dobudovaním železničného spojenia, ktoré spájalo New York so západnou časťou krajiny a tiež s New Orlenans. Pre svoju strategickú polohu lákalo množstvo prisťahovalcov, nielen z USA, ale najmä z Európy (našli by sme tu veľkú taliansku alebo poľskú komunitu). O súčasnú podobu Chicaga sa postaral veľký požiar, ktorý vypukol v roku 1871 zničil tretinu mesta. Väčšina budov bola z dreva, preto mal katastrofálne následky na život v meste a razom veľa obyvateľov ocitlo na ulici. Tým však vznikla príležitosť vystavať mesto znova, ktorej sa chopilo niekoľko svetovo významných architektov. Ako základný stavebný materiál sa začala používať oceľ miesto dreva a mesto bolo rýchlo prestavané. Prebiehali spory o to, ako by malo nové Chicago vyzerať – Daniel Burnham vytvoril celý plán na prestavbu, ktorý mal Chicago priblížiť Európe a vytvoriť z neho nový Paríž. To sa nepáčilo viacerým architektom, ako William Le Baron Jenney alebo Henry Hobson Richardson, ktorí nechceli kopírovať Európu, ale vytvoriť vlastný, americký štýl. Le Baron v Chicagu vytvoril prvý desaťposchový „mrakodrap“ spoločnosti Home Insurance, čím odštartoval túto éru v USA.
Trend výškových budov zvíťazil a Chicago zažívalo enormný nárast počtu obyvateľov, čím sa zvyšoval tlak na ich umiestnenie a vytvárani sa nové možnosti pre architektov. Z New Yorku sem prenikol štýl art-decaux, ale budovy postavené v tomto štýle, narozdiel od New Yorku, prepúšťali na chicagske ulice svetlo, a preto chodec nemá pocit stiestnenosti. Narozdiel od newyorského štýlu „svadobná torta“ sa tu stavali budovy v štýle „kreslo“ alebo „raketa“, ktoré prepúšťali na ulicu viac svetla a boli tiež lepšie klimatizované. Ďalším významným architektom, ktorý v Chicagu pôsobil bol Frank Lloyd Wright (najznámejšia je asi jeho budova Guggenheimovho múzea v New Yorku), ktorý tu dizajnoval niekoľko interiérov a vytvoril aj vlastné projekty v blízkom Oak Parku
Príchod stoviek tisícok ľudí počas veľkej migrácie mal obrovský kultúrny dopad. Práve v počas tejto vlny sa Chicago stalo centrum jazzu a bluesu. Tiež sem po vypuknutí vojny emigrovalo niekoľko významných osobností z oblasti divadla, kultúry alebo architektúry medzi nimi aj významný predstaviteľ školy Bauhaus Ludwig Mies van der Rohe (okrem iného aj autor Vily Tugendhat), ktorý v Chicago vytvoril niekoľko významných stavien, pokračoval tu vo výúčbe na univerzite a získal niekoľko svojich nasledovníkov. Jeho stavby symbolizujú obdobie modernizmu v Chicagu.
K tým by sme mohli zaradiť aj budovu Sears Towes, ktorá sa v roku 1974 stala so svojimi 108 poschodiami a 442 metrami najvyššou budovou na svete. Počas jej exitencie sa ju snažilo predbehnúť niekoľko stavieb, ale prefíkaní architekti na strechu umiestnili dva televízne vysielače a konečne sa to podarilo až v roku 1998 Petronas Tower v Kuala Lumpur (Petronas Towers vyhrali vďaka fígľu s anténou, keby sa počítala strecha, tak Sears Tower stále veide), ale definitívne ju porazila v roku 2003 veža Tai-Pei 101, ktorá má vyššie položenú strechu. Okrem iného sme sa dozvedeli, že nápad postaviť túto vežu vznikol k bare, kde si architekt vysypal cigarety a chcel ich zoradiť späť do krabičky a každá zapadla trochu inak. Tak aj Sears Tower tvorí 9 cigariet/tubosov, ktoré fungujú nezávisle na sebe a každý zapadol do zeme inou veľkosťou. Bola pomenovaná po firme Sears, ktorá ju dala postaviť pre svojich zamestnancov, aby boli pod jednou strechov. V roku 2009 sa premenovala na Willis Tower na počesť nového nájomníka, poisťovne Willis, ktorá obsadila väčšinu miesta v budove. Momentálne je to 2. najvyššia budova v USA (po One World Trade Centre v NY) a 12. na svete.
Okrem Sears/Willis Tower panorámu Chicaga dotvára ešte Hankook Tower a od roku 2009 aj Trump Tower, ktorá je 3. najvyššou budovou v USA a byt na najvyššom poschodí sa predáva za 32 miliónov $, ale podľa našej sprievodkyne architektonickou plavbou na lodi Patricie, sa dá cena zjednať.
Trocha som spojil dve exkurzie za architektúrou, ktoré sme absolvovali. Jedna bola po súši a okrem interiérov a významných exteriérov sme si tiež prezreli Milenium Park a Art Institute, druhá bola po rieke Chicago a z lode sme si pozreli najvýznamnejšie budovy Chicaga a dozvedeli sa čo to o ich histórií ako aj o histórií mesta a významných architektoch, ktorí tu pôsobili.
Spomenul som Milenium Park. Tento park dal postaviť starosta Chicaga k výročiu milénia, pretože od svojho zubára v neďalekej budove videl toto miesto a otrasné parkovisko v centre mesta, a tak sa rozhodol vyzbierať nejaké peniaze a postaviť na tomto mieste park pre verejnosť. Veľká časť z neho už stojí, momentálne sa ešte dorába jeden blok blízko jazera. V parku, vedľa ktorého je známy Art Institute s niekoľkými významnými dielami, v ktorom sme strávili viac ako 4 hodiny, nájdeme Crown Fountain, ktorá ukazuje tváre obyvateľov Chicaga, ktorí otvárajú pusu a z nej strieka voda a tiež sochu od Anisha Kapoora Cloud Gate prezývanú fazuľa. V parku je aj veľká požičovňa bicyklov, ktorá by mala dostať obyvateľov Chicaga z áut na bicykle, pretože po jazernej promenáde môžu využívať niekoľko kilometrov cyklistických trás. Na túto požičovňu pravidelne každý rok priespieva McDonald’s, vrámci kampane za zdravý životný štýl.
Inak ako som spomínal, Chicago leží na brehu jazera, čo je celkom exkluzívna lokalita. V minulosti po požiari sa rozhodlo, že breh jazera bude patriť všetkým obyvateľom, aby mali prístup k vode a odvtedy to tak je. Samozrejme sa v priebehu času niekoľko vpylvných mecenášov a finančných skupín snažilo získať pozemky na brehu jazera, ale mesto ich nedalo a miesto privátnych klubov a víl tam vybudovalo cyklistickú trasu a promenádu. To by ma zaujímalo, či by si mohlo takéto niečo stať u nás na nábreží Dunaja, ale to je asi na inú diskusiu...
V Milenium Parku sa nachádza ešte ďalšia významná stavba, a síce Jay Pritzker Pavilion, ktorú navrhol Frank Gehry (okrem iného autor Guggenheimovho múzea v Bilbau alebo Tancujúceho domu v Prahe), ktoré štýl práce sa veľmi odrazil aj na tomto diele.
Okrem toho sme samozrejme museli zájsť na jazzový koncert do miestnych klubov (Buddy’s Guy Legend) a ochutnať miestne špeciality – Chicago style pizza (v Gino’s Pizza), čo je vlastne taký pizza pie a tiež klasický polish style vopcháčik v miestnej vychýrenej Portillo’s Hot Dog reštaurácii. No a na Kasiu zapôsobila tiež sieť občerstvenia Chipotle, ktorá nie je úplne klasický fast-food a nájdete tu len buritos a tacos, čo nie je úplne typické pre Illionis, ale vrelo doporučujem pri návšteve USA, nielen Chicaga.
A ešte som nespomenul Navy Pier s lunaparkom, a metro, ktoré jazdí namiesto pod cestami nad cestami a Art Institute of Chicago a veľké akvárium... Je toho veľa. Ja sa určite ešte do Chicaga raz vypravím, tak možno potom bude čas aj na niečo z toho, čo som nespomenul...
PS: Nech mi architekti odpustia, ak som sa dopustil nejakých nepresností. Nie všetko z výkladu som si zapamätal úplne stopercentne a možno ani naše sprievodkyne neboli úplne stopercentné J
