Prečo trávim svoj čas práve tu, nieje to o tom, že by som potreboval hovoriť, čo je nové, určite nie preto aby som sa opil, hlavne keď som tam pravidelne, skoro vždy s tým istým človekom. Berieme, teda aspoň ja to beriem ako určitý druh terapie. Terapia na problémy, ktoré sa dejú každodenné, bez ohľadu na náš záujem o ne, na náš názor, či ich akceptovať alebo nie. Je pravda, že by sme sa mohli stretávať inde, niekde na kľudnejšom mieste, avšak aká by to bola terapia bez alkoholu, to by bolo ako psychoterapia bez liekov na ukľudnenie a povzbudenie. Nevravím, že alkohol je východisko, jediná cesta, je to len dočasné riešenie, ale je to riešenie. Aspoň na ten večer, aspoň na to potrebné nahliadnutie iných ľudí do vás samých. Človek sa presunie niekam, kde otvorí tie dvere do podvedomia, svedomia, aj duše, je schopný hovoriť o problémoch a ten druhý ho vie počúvať a porozumieť mu, stotožniť sa s ním. Ja na bare zatiaľ čakám, ten piatok, ďalší termín svojej terapie, čakám na doktora. Zatiaľ sa pripravujem, keď obraciam asi tretí pohár.
Dvere sa otvorili, pohľady iných ľudí sa uskutočnili a je tu kamarát/terapeut, pripravený počúvať, hovoriť. Je pravda, že zvykneme hovoriť o tom istom, s iróniou a humorom dokážeme zveličovať krivdy ktoré sa nám dejú nedejú. A tak sedíme a nevnímame ľudí, čo prídu, čo odídu, len sa spovedáme a dostávame zo seba všetko to čo chceme dostať. Je to úľava. Ako sedíme asi tretiu hodinu, rozhodujeme sa zmeniť miesto, lokál, ísť pozrieť ženy, ktoré sa dnes vybrali do mesta, možno sa predvádzať, možno sa „liečiť" ako my, možno len dobiehať zmeškané. Zaplatíme a ideme hľadať čo chcem ja, čo chce on. Mne stačí rozhovor, najlepšie s niekým novým, neznámym, o banalitách s dávkou flirtu, je to recept na uspokojenie nálady. Pripravení hľadať zisťujeme vcelku pravidelný problém, kde ísť, kde hľadať tie ženy, ktoré sú ochotné počúvať, hovoriť, flirtovať, nie vždy sa vyskytnú. Bohužiaľ, dnes večer, bol ten večer, večer nedostatku žien, ale aj celkovo ľudí vo svete mimo „nášho" baru.
Takže plán B, stáť ešte chvíľu na rázcestí a pokračovať v nahliadaní do svojho vnútra, myšlienkové formulovanie viet a vyjadrenie sa, potom len čakanie na uznanlivé pokývanie hlavy toho druhého. Neskôr sa naše cesty pre tento večer delia a končia, potom mi už len ostáva ísť spať. Ak všetko ide ako má, ráno je lepší pocit zo seba samého, niekedy vydrží až prekvapivo dlhú dobu.....
