slnko už zašlo zaposledný kopec
líha si do opustenejpostele
nemrzí ho to vôbec
hviezdy sa ukazujúako pehy na tele
každá znakom inejvášne
aj tá najsilnejšiaraz zhasne
sme len panáčikmi zospoločenskej hry
každým nádychommíňame si minúty
minúty zo života
sekundy zo sna
každý plameň razdohorí
a tak ako sahovorí
koniec máme istý
nie sú to výmysly
zmáčame sa v slzách
topíme v radosti
s úsmevom naperách
zvládame ťažkosti
bojujeme za šťastie
spoza kopca kukáslniečko
prišlo ráno
vstal
„chýbaš mi“
zamrmlal
slová vyrieknuté dotmy
vtiekli do uší slečny
ležala všakv inej posteli
v objatí inéhomuža
skončila trápenie bezkonca
prestala veriť slovámprázdnym
prestala hľadať oporu
prestala hľadaťšťastie
hľadaním neistotarastie
obavy a strachuž nepozná
vie kde lásku hľadaťmá
šťastie stretlo juSAMÉ
