
v objatí nehy
rátaš moje pehy
neviditeľne jasné
tak rozprávkovokrásne
stojím si za tým, keďhovorím
že láskou celá horím
spaľuje ma túžba
v žilách vrie mikrv
odchádzam no ešte prv
chcela by som tvojímdotykom
pocítiť lásku
daruj mi šťastiepoznania
všetci o nejvravia,
no ja nepoznám ju
asi som zabudla
možno som len zmetená
v labyrintestratená
ukáž mi cestu doživota
kde vie hrať každánota
možno len padla nanás hmla
je ako tmavá zástava
chyťme si ruky
sme tu len my dvaja
a ja
vzlietnuť môžeme naddúhu
tam miesta je dosť
aj pre radosť
opúšťam toto miesto
už sa nevrátim
rozlúčka by bolela
preto som takánesmelá
posielam bozk
a DOSŤ!