
Do diaľky letí môj pohľad zrútený,
nechcem aby si mal pocit, že je nútený.
Chcela by som ti poďakovať,
budem sa však opakovať.
Si pre mňa tým,
čo pre komín dym.
Ako voda pre rieku,
bez veľkého náreku.
Často sa s tebou rozprávam,
že sú to len predstavy sa obávam,
poddávam sa nádejám,
no nikdy sa nevzdávam...
Zrazu viem aj písať básne,
zistila som že je to krásne.
Spôsob ako vyjadriť svoje city,
keď moja odvaha je malá
a možno sú to len mýty,
presne toho som sa bála.
Už ani neviem, čo vlastne cítim,
možno sa dosť často mýlim,
sú to len moje výmysly,
nikto si nemôže byť istý.