Táto pieseň od Imt Smile mi stále spieva moja hlava. Akobyo niečo žiadala. A keď si ju tak stále opakujem, tak možno aj viem načo myslí. Moja hlava, akoby mi ani nepatrila. Myslí si čo chce, protirečí sis mojím srdiečkom a ja, ako celok, som potom v rozpore. Kohoposlúchnuť?
Hlava. Nachádzasa na vrchu ľudského tela a k nemu je upevnená krkom. V hlave jeto naše centrum mozog. Áno, i keď sa hovorí, že myslíme hlavou, myslímerozumom. Je to dokázané vedecky. Dlhé roky to skúmali vedci predsa! No nie? Alečo srdce? Veď tvrdia, že je to len orgán, síce veľmi potrebný pre náš život,ale stále len orgán. A my hovoríme, boli nás srdiečko, alebo rozhodujem sasrdcom, ale ako to? Čo je to, keď naša hlava hovorí sprav toto a niečo savo mne bije? .... Kto? Čo? Ako to? ......
Neviem, alemomentálne je ticho, teda alebo aspoň súhlasí s mojou hlavou. V tomtomomente mám pocit, že sa konečneprestal/a byť s mojou hlavou. Nejak tak beží s ňoua neprotestuje. No ale k tej zmene. Že ju potrebujem viem. Lenže akú?Mám sa ostrihať? Ako, keď mám vlasy už dosť krátke. Dohola? Alebo sa mámzafarbiť? Alebo mám zmeniť šatník? Štýl obliekania? Prostredie? Niektoré vecisa meniť nedajú. A tie, čo sa dajú mám strach.
Keď mojesrdce konečne súhlasí s hlavou, mám pocit, že potrebujem zmenu. Nechápem.Tak si už asi len budem spievať:
„Chce to zmenu,
ruku si na srdce daj,
riadnu zmenu,
len sa tak nepozeraj!“
