
Mám viac dychu ako pľúc.
Chcem viac malosti ako veľkosti.
Chcem Teba celého, ako viac iných.
Túžim po túžbach. Nie po ich splnení.
Neunášam. Praskám. Nemám kapacitu na toľko krásy. Tvoja prítomnosť viac páli ako zohrieva. Možno som patologicky slobodná.
Rušil ma nepokoj. Niečo bolo nedovŕšené. . Ľudia mi pripadali neznesiteľne krásni. Až, až...Kreslím si tie obrazy do vizuálnej pamäti. Zrazu sa nestačí dívať. Chcem byť kresbou v očiach Teba. Ich krása, bláznovstvo (aj pre Teba), smiešnosť- moji priatelia.