Ako prežíva Vianoce Malý princ

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, kde cítite Vianoce? Na bunke v srdci? V nose? Ja viem,že kedysi boli všade. Postavila som sa na dvor a boli včera. Aj dnes a zajtra. Chýbala už len chvíľka a ja som vedela, že sa zobudím do Vianoc. A potom som ich už dýchala. Aj nedávno som vykročila na balkón a voňalo to nimi. Všade bolo bielo. V duši ešte belšie. Už-už som chcela vyskočiť. Lebo som si myslela, že som dieťa. Ale potom som si uvedomila, že by to síce nebolo ťažké, ale nevedno, či by som dopadla na Vianoce. A ani som nemala cieľ. Keď som bola dieťa a blížili sa Vianoce, mala som jediný cieľ. Aby už boli tu! Už zajtra! Lebo dnes som sa chcela stihnúť sánkovať s Malým princom, obliecť si otepľovačky (Malý princ tomu hovorí "opeľovačky", ale on ešte nepozná význam slov. Len sa s nimi hrá a nekomplikuje si to, čo si môže zľahčiť).Musela som si ešte obliecť čapicu s brmbolcom, nemotorné čižmičky, palčiaky so šnúrkami( aby mi náhodou v tom zhone zimných radovánok nevypadli z rúk!!) trošku som sa obávala, či to všetko do Vianoc stihneme, ale Malý princ ma ubezpečil, že aj jeho mama má toho rok čo rok pred Vianocami veľa a napokon sa za vianočným stolom predsa len usmeje. Tak ma teda upokojil. Šli sme na to. Prežili sme krásny deň. Ale ja som si nevšimla, že nebol len jeden. Otočil sa dvakrát, čo znamenalo, že sme Vianoce prešvihli. To bolo smútku. Tešila som sa na nich celý rok a zrazu prešli bez toho, aby som si to uvedomila. Ešteže som mala svojho Malého princa. Ten mi len nežne zašepkal do uška:" Neboj sa, veď Vianoce budú aj zajtra..."